ratifikovať nedok. i dok. schvaľovať, schváliť medzinár. zmluvu v ústavnom orgáne
ratifikovať [-t-] -kuje -kujú -kuj! -koval -kujúc -kujúci -kovaný -kovanie nedok. i dok.
ratifikovať nedok. i dok. medzinár. práv. (čo) vykonávať, vykonať ratifikáciu
ratifikovať p. schváliť
schváliť prejaviť súhlas s niečím, dať súhlas na niečo, uznať za správne • súhlasiť: schválili naše rozhodnutie, súhlasili s ním • odobriť (uznať za dobré): nemôžem odobriť tvoj postup • prijať • akceptovať: parlament prijal, akceptoval zákon • odhlasovať (hlasovaním schváliť): rezolúciu jednomyseľne odhlasovali • admin. odsúhlasiť (vyjadriť súhlas): projekt na schôdzke odsúhlasili • ratifikovať (schváliť medzinárodnú zmluvu v ústavnom orgáne) • potvrdiť • kniž. sankcionovať (uznať za platné): uznesenie, zmluvu parlament potvrdil, sankcionoval • odb.: kolaudovať • skolaudovať (úradne schváliť, prevziať stavbu)
ratifikovať, -uje, -ujú nedok. i dok (čo) schvaľovať, schváliť s konečnou platnosťou: r. medzinárodnú zmluvu, dohodu
ratifikovať ndk/dk lat čo potvrdzovať, potvrdiť, schvaľovať, schváliť: V. M. jakožto panov gruntovnych ponižene prosime, že by na dolu zepsane postulata a žadosti naše svuj asens pridali, tie konfirmovali a ratifikovali, jako tež do banskeho protokolu zapsati dali (BOCA 1664 CM); rectificatiu bolj učinilj pany deputatj mezj Kudlak Mattjassem a Prekopa Tomassem, kteru rectificatiu pocztiwj magistrat ratificowal (JELŠAVA 1750)