rata
I. -y rát ž. hovor. pomoc, záchrana: kričať volať o, na r-u; už mu niet r-y
II. cit. vyj. volanie o pomoc: ľudia, r.!
rata raty rát ž.
rata cit.
pro rata [pró -tá] ‹l: „podľa pomeru“› kniž. pomerne, určitým podielom, pomerným dielom
pomoc1 1. poskytnutie niečoho nevyhnutného pri činnosti, v nedostatku, v nebezpečenstve • hovor. rata: kričať o pomoc, o ratu; už mu niet pomoci, raty • zastar.: spomoženie (Timrava) • napomoženie (Kukučín) • posila (kto al. čo niekomu pomáha): privolať posilu • podpora: dostať morálnu, finančnú podporu • poľahoba (uľahčenie): mixér je v domácnosti poľahobou • výpomoc (občasná pomoc): susedská výpomoc • asistencia (pomocná účasť pri istej činnosti): asistencia pri operácii
p. aj podpora 2
2. p. záchrana 2
pomoc2 vyjadruje volanie o pomoc • pomóc • pomóóc • rata: Pomoc! Rata! Ľudia, topím sa!
ráta p. splátka
rata1 p. pomoc1 1, záchrana 2
rata2 p. pomoc
splátka suma, ktorou sa po častiach, obyč. v pravidelných lehotách spláca dlh: splácať pôžičku v mesačných splátkach • zastar. ráta: dnes zaplatil poslednú rátu
záchrana 1. zabránenie smrti, zničeniu: záchrana topiaceho sa; záchrana oblasti ohrozenej infekciou • kniž. záchova: záchova života (Figuli)
2. vyslobodenie z ťažkého položenia: záchranu videl v úteku • spása: hľadať u niekoho spásu • vykúpenie: smrť bola preňho vykúpením • pomoc: prísť niekomu na pomoc • hovor. rata: volať na ratu
ráta, -a, rát .
1. zastar. splátka, čiastka; lehota: Prišlo platiť tretiu rátu daní. (Taj.) Dnes ráno niesol ostatnú rátu richtárovi. (Kuk.); pren. Juro splácal prvú rátu za zaucho. (Heč.)
2. nár. čiastka, diel pozemku, roľa: Mlátia na velikej ráte. (Ráz.) Matej Jakub kosil ďatelinu na svojej ráte neďaleko úpustu. (Jes.)
rata1 cit. hovor. zvolanie používané pri volaní o pomoc; pomoc!: Rata, ľudia, pomoc, ratujte nás, topíme sa! (Zgur.) Zlodeji, zbojníci — rata! (Kuk.)
rata2, -y ž. hovor. pomoc, ratovanie (obyč. v spojeniach kričať, volať, prosiť ap. na ratu, o ratu, na raty): Pre starčeka raty nenie. (Sládk.) Niet pre toho raty. (Botto) Kričí, na ratu reve. (Karv.) Dievčatá volali na ratu. (Vans.) Vyvliekla sa na ulicu a kričala o ratu. (Švant.) Paľo tak zbil Katu, že kričala na raty. (Skal.)
rata [ra-, re-] I. ž nem pomoc, ratovanie: w sobottu slawne mesto Banske Bystricy haydusi Redayho wipalili, hrozili se, že budu mstiti cysarssti a že ta potahnu na retu, což snad Baloni byli by y učinili (RUŽOMBEROK 1605); prepelicku my kočka zamoryla, a tak prosim o spomoženy, ratu (ORAVA 1654); dobre znamo, že se velke nebezpečenstvi v hore trafuge, jak pri voze, tak take i hovadku rety by se nemohlo dati (ZUBÁK 1760 LP); suppetiatus: pomoc, réta (KS 1763) L. kričať, volať na r-u volať o pomoc: trapenj z trapenjm nepridaweg, ale s pomahanjm umenšug, kdi na retu wolagj (KoB 1666); Joannes Šulkowsky slyssel w postelj giž odpočcžiwagicze, že by na retu Molitoriska wolala (KRUPINA 1691); swedkowya na ratu kričaly (PRIBYLINA 1772); geden wogák, remeslu ssewčowskému wyučeny, když pracowal, ani slowjčka nepromluwiw, ze stolice zpadl, geho towaryssi na retu wolali (TiS 1788) II. cit nem zvolanie o pomoc, pomoc!: (Gemellya) na zem spadol a tam za dobru chwilu ohlusseny ležal, ktereho swedkowa tam widicze zahlusseneho, wibehla pred kasstiel, wolagicze: Reta, reta, Gemellyn zabity (MOŠOVCE 1734)