rasa -y rás ž.
1. skupina ľudí s typickými teles. znakmi, plemeno: biela, čierna, žltá r.
2. súhrn jedincov s tou istou stálou odchýlkou od druhu, plemeno, odroda: r. oviec, psov;
rasový príd.: r-é predsudky, r-á odlúčenosť; r. kôň čistokrvný;
rasovo, rasove prísl.
rasa rasy rás ž.
rasa -y ž. ‹f < t›
1. skupina ľudstva s podobnými telesnými znakmi, plemeno
2. zool. čiastočne dedičná odchýlka vnútri druhu (živočíchov vo voľnej prírode);
rasový príd.: r-á diskriminácia;
rasovo prísl.
druh1 1. súhrn predmetov al. javov s rovnakými podstatnými znakmi: viaceré druhy pšenice • sorta: tri sorty vína • odroda (súhrn pestovaných rastlinných jednotlivcov): ušľachtilé odrody zemiakov • rasa (súhrn jednotlivcov s tou istou stálou odchýlkou od druhu): rasa psov • plemeno (skupina zvierat vyznačujúcich sa v rámci druhu osobitnými spoločnými vlastnosťami): čistokrvné plemeno • hovor. fajta: je z dobrej fajty • trieda (skupina jednotlivcov al. vecí so spoločnými znakmi): trieda automobilov • kategória (skupina ľudí, vecí al. javov so spoločnými vlastnosťami): kategória športovcov
2. charakteristické črty veci ako súčasti istého celku: taký druh ľudí mám rád; nový druh pracieho prášku • typ: je typom vedeckého pracovníka • kniž. prototyp (prvotný typ) • kniž. zastar. typus • hovor. fajta
prázdnota 1. prázdny priestor • prázdno • pustota • opustenosť: prázdnota, prázdno, pustota, opustenosť ulíc • expr. holota: kde pozrieš, všade holota • ničota (nebytie): omdlel a klesol do ničoty
2. neexistencia, nedostatok niečoho • vzduchoprázdno • vákuum: myšlienkové vzduchoprázdno, vákuum • hluchota • pustota: duchovná hluchota, pustota • neplodnosť • jalovosť • bezobsažnosť: neplodnosť, jalovosť, bezobsažnosť slov • hlušina • chudoba: citová chudoba • kniž. tabula rasa
rasa 1. skupina ľudí s typickými telesnými znakmi • plemeno • kniž. al. zastar. plemä: biela, čierna rasa; biele, čierne plemeno
2. súhrn jedincov s tou istou stálou odchýlkou od druhu • plemeno • kniž. al. zastar. plemä: rasa, plemeno psov • odroda (súhrn pestovaných jednotlivcov, ktoré v rámci druhu majú spoločné vlastnosti): odroda oviec
p. aj druh1 1
tabula rasa p. prázdnota 2
rasa, -y, rás ž.
1. biologická skupina ľudí, podmienená historickým vývojom a vyznačujúca sa určitými nepodstatnými fyzickými vlastnosťami (napr. farbou kože, vlasov, očí, tvarom lebky, stavbou tela a pod.), plemeno: ľudské r-y; biela, čierna, árijská, semitská, mongolská, germánska r.;
pren. zried. rod, rodokmeň: Princessa! a to z drotárskej rasy! (Vaj.); sotený osudom medzi svoju rasu (Fig.) k svojim;
2. biol. súhrn jedincov majúcich tú istú stálu odchýlku od druhu, sorta, plemeno: čistá r., simentálska r. (dobytka); ovce valašskej r-y; kone španielskej r-y;
rasový príd.
1. týkajúci sa ľudských rás: r-á rovnosť, r-á príslušnosť; r-é predsudky uznávanie „nižších“ a „vyšších“ rás; r-á nadradenosť pocit príslušnosti k „vyššej“ rase a pohŕdanie inými rasami; r-á nenávisť nenávisť k inej rase; r-á diskriminácia podceňovanie príslušníkov niektorých rás, napr. černochov (v kapit. krajinách); r-á politika založená na rasistickej ideológii; r-á teória obhajujúca rasizmus;
2. čistokrvný, plemenný: r. vlčiak, kôň, r. dobytok;
rasove/-o prísl. r. prenasledovaný;
rasovosť, -ti ž. súhrn vlastností vyznačujúcich rasu, rasová čistota
tabula rasa [vysl. ráza] ž. (lat.) psych. predpokladaný stav vedomia po narodení, bez dojmov a predstáv; pren. Zdalo sa, za nimi [menami predkov] leží tabula rasa (Vaj.) prázdno.