Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ráno

I. -a rán s. časť dňa od úsvitu do predpoludnia: krásne letné r.; od r-a prší celý deň; dobré r.! pozdrav; od rána do večera celý deň; od večera do r-a celú noc

● r. je múdrejšie ako večer;

nad r-om → nadránom;

ranný príd.: r-á rosa, hmla; r-á prechádzka;

raňajší príd.: r. autobus;

ránko -a -nok s. zdrob. expr.: dobré r.! pozdrav

II. ráno prísl. v rannom čase, za rána, zaránky: prídem zajtra r.

● kde ho r. postaví, tam ho večer nájde nič neurobí

ranný -ná -né príd.

ráno¹, -a, rán str. začiatok dňa, prvá časť dňa od úsvitu do dopoludnia: včasné r., chladné, studené r., horúce júnové r.; chodiť do práce každé r.; od (včasného) r-a do (neskorého) večera celý deň; od večera do r-a celú noc; Ráno svitlo škaredé (Min.) bolo zamračené. Hostia sa rozišli až za bieleho rána (Jégé) keď sa celkom rozvidnelo. Prebudil sa len nad ránom. (Hor.) K ránu zaspal. (Taj.) Do rána bolo ešte ďaleko. (Urb.) Na ráno mali deti čierik (Rys.) na raňajky. Za rána, za rosy najlepšie sa kosí. (porek.) Dobré ráno! pozdrav

● Ráno je múdrejšie než večer ráno rozmýšľa a koná človek rozumnejšie než večer po celodennej únave;

pren. bás. začiatok nejakého obdobia, obyč. priaznivého pre niečo: r. života mladosť; Je ráno veku človeka. (Kost.) Slovensko v novom ráne doháňalo zameškané. (Ráz.-Mart.) O, mládež naša, tys držiteľkou rána (Hviezd.) pokroku;

ranný príd. ktorý prichádza ráno, ktorý sa koná ráno: r. svit, r-é zore, r-á rosa, r-á hmla; r-á vychádzka, r-á smena, r-é vysielanie (v rozhlase), r-á rozcvička, r-á gymnastika;

ránko i ráničko, -a str. zdrob. expr.: Dobré ránko! fam. pozdrav Dobré ráno; Za ránička, za rána vypustila škovrana. (Podj.)

ráno
I. s prvá časť dňa od svitu do predpoludnia: kdo gineho gsaudy, sam sebe newydy, ten ge zwonu podobnj, ktery ginim zwony rano w čas weczerny (BV 1652); diluculum: switánj, ráno (KS 1763); tak sem se oženil, jak by mi hlavu sťal, šanugem, banugem, pre jednu osobu celý svet mám nechat, ani den, ani noc, ni večer, ni ráno, od velkých žálú všecko mi je jedno (AD 1770-90); tedy bude ráno, kdiž noc prende (BlR 18. st); ranný, ranší, raňajší [-aj-, -ej-] príd: ranj duha, yako y koleso okolo slunce a mesice, mračnj čas, wečernj yasnj wskazuge (KoB 1666); sublucanus: prededňowy, ránny; pallantias: ránny žára (KS 1763); Abrahám gest potessen a twár geho studená rannú rosyčku občerstwena byla (VP 1764); horelo nesskodnyma ohny ranegssy nebe (PT 1778); od prwssiho rana, to gest od switany až do trech hodin, to gest nasseg dewateg ransseg se modlila (Mária) (SJ 18. st)
F. ranny čas se smjchem nekdy začjname, wečernj hodiny s slzamy čjtame (WN 1728)
II. prísl za rána, v rannom čase: tureckému cisári jeho dvorané ráno povedeli, že mladí páni z temnice ušli (ASL 1560); abi ste poslalj pysare w uterek nebo w stredu, welmy rano (NOVÁKY 1569 KL) skoro ráno, zavčasu; Staniek, když gest wino nalozil, ssel gest s nim na hospodu, a rano wstawssi, ssel domuow (BECKOV 1508 SČL); z tychto piluliek wezmy kazdodenne rano gednu a budeš za 24 hodin bezpečny od muoru (RT 17. st); mane: ráno (KS 1763); cybula surowa ze solú a s chlebem gedená rano, obranuge proti zlemu powetru (Zel 18. st)
F. kdo rano wstává, tomu Búh dává (SiN 1678); kdožkoli wčas rano stawa, tomu zdrawa bywa hlawa (Se 18. st); -ičko dem: pry weljkem dwore, kazy sobe ore, chtegjce gratiu ziskat, kdo chce w nem wdecznj bit, ma helitropium uzit polny, sobe za priklad, kterež hned raniczko, když winde sluneczko, k nemu se obracuge (BV 1652); (v nebi) tam slunečko wychazj ranjčko, oswecugjce wsseckno, y nas hrjssne syny neposlussne (PoP 1723-24)