Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

raketa¹ -y -kiet ž.

1. náboj spôsobujúci po vystrelení svetelný a zvukový efekt: svetelná r.; vystreliť r-u

2. konštrukcia na lietanie prekonávajúca reaktívnym motorom odpor prostredia a gravitáciu: nosná r. umelej družice

3. voj. reaktívna strela využívajúca obyč. vlastnú zásobu paliva; raketová zbraň: zasiahnuť r-ou lietadlo, r. stredného doletu;

raketový¹ príd.: r-á pištoľ na vystreľovanie rakiet; r. motor; expr. r. postup (vo funkciách) prudký

raketa² -y -kiet ž. šport. náčinie oválneho tvaru slúžiace na odrážanie lopty pri tenise ap.: tenisová, bedmintonová r.;

raketový² príd.: r-á rúčka

raketový -vá -vé príd.

raketa² -y ž. ‹n < t›

1. pyrotechnický náboj spôsobujúci svetelný a zvukový efekt

2. lietajúce zariadenie poháňané reaktívnym motorom: kozmická, meteorologická r.

3. voj. reaktívna strela poháňaná raketovým motorom: medzikontinentálna r.;

raketový príd.: r-á pištoľ; r-á technika odbor zaoberajúci sa stavbou rakiet; r. motor reaktívny, spravidla nesúci vlastnú zásobu paliva a okysličovadla; r-é zbrane; r-é vojsko

raketový → raketa²

raketa¹, -y, -kiet ž.

1. (v pyrotechnike) reaktívna strela s osobitnou svetelnou, výbušnou ap. náplňou: svetelná r.; prskavá r.; signálne r-y so svetelnou, vo výške sa rozprskujúcou náplňou;

2. zariadenie (obyč. bezpilotné lietadlo) uvádzané do pohybu reaktívnou činnosťou plynov: medziplanetárna r.; nosná r.;

raketový príd.: r-á pištoľ na vystreľovanie rakiet; r-á bomba ďalekonosná výbušná reaktívna strela; r-é lietadlo; r. motor, r. pohon založený na reaktívnej činnosti plynov; r-é spojenie; r-á pošta; r-á technika, r-é zbrane

raketa², -y, -kiet ž. šport. nástroj obyč. okrúhleho al. oválneho tvaru s rúčkou, používaná na odrážanie lopty: tenisová r. s pružným pletivom v drevenom ráme; stolnotenisová r. lopatka s rúčkou, obyč. potiahnutá pružnou hmotou;

raketový príd.: r. rám