rafinovaný príd.
1. prefíkaný, vypočítavý; svedčiaci o tom: r-á žena, r. podvodník; r. úsmev
2. vyrátaný na efekt, vyumelkovaný: r. účes, r-á elegancia;
rafinovane prísl.: r. sa správať;
rafinovanosť -i ž.
rafinovanosť -ti ž.
rafinovanosť -ti ž. ‹f›
1. vlastnosť toho, kto (al. čo) je rafinovaný2: r. a koketéria
2. rafinované2 konanie, prejav: aká r.!
1. vypočítavo zmýšľajúci, konajúci; vypočítavo premyslený, prefíkaný, vypočítavý: r-á žena, r. podvodník; r. úsmev; r-á vražda; robiť niečo rafinovaným spôsobom; r-á pretvárka (Tat.);
2. vyumelkovaný, prejemnelý: r-á elegancia; r-é pôžitkárstvo (Letz);
rafinovane prísl.;
rafinovanosť, -ti ž.
1. vypočítavosť, prefíkanosť, úlisnosť: Slabá (bola) všetka rafinovanosť, s ktorou sa k učiteľovi približovala. (Fr. Kráľ)
2. vyumelkovanosť, prejemnelosť: spojiť francúzsky zmysel pre kompozíciu a rafinovanosť technickú (A. Mat.); extrémne zážitky, rafinovanosť obklopujúceho prostredia (Jil.)