Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rafinovaný príd.

1. prefíkaný, vypočítavý; svedčiaci o tom: r-á žena, r. podvodník; r. úsmev

2. vyrátaný na efekt, vyumelkovaný: r. účes, r-á elegancia;

rafinovane prísl.: r. sa správať;

rafinovanosť -i ž.

rafinovanosť -ti ž.

rafinovanosť -ti ž. ‹f›

1. vlastnosť toho, kto (al. čo) je rafinovaný²: r. a koketéria

2. rafinované² konanie, prejav: aká r.!

rafinovaný príd.

1. vypočítavo zmýšľajúci, konajúci; vypočítavo premyslený, prefíkaný, vypočítavý: r-á žena, r. podvodník; r. úsmev; r-á vražda; robiť niečo rafinovaným spôsobom; r-á pretvárka (Tat.);

2. vyumelkovaný, prejemnelý: r-á elegancia; r-é pôžitkárstvo (Letz);

rafinovane prísl.;

rafinovanosť, -ti ž.

1. vypočítavosť, prefíkanosť, úlisnosť: Slabá (bola) všetka rafinovanosť, s ktorou sa k učiteľovi približovala. (Fr. Kráľ)

2. vyumelkovanosť, prejemnelosť: spojiť francúzsky zmysel pre kompozíciu a rafinovanosť technickú (A. Mat.); extrémne zážitky, rafinovanosť obklopujúceho prostredia (Jil.)