raff p. raf
raf i raff cit. napodobňuje tupý rázny zvuk, ktorý vzniká pri údere al. pri roztrhnutí niečoho: A v tom raff! búšila lokomotíva do nového rušňa. (Ráz.); vo funkcii prísudku vyjadruje úder al. surové myknutie, šklbnutie: Raf ho po hlave udrel ho.