radostný príd.
1. spôsobujúci, vyvolávajúci radosť, op. smutný: r-á udalosť, zvesť, r-é chvíle
2. svedčiaci o radosti, veselý, op. smutný: r-á pieseň, r. smiech, r-á nálada
3. expr. milý, drahý, premilený (v oslovení): syn môj r.!
radostne prísl.: r. niekoho vítať, r. sa usmievať
radostne 2. st. -nejšie prísl.
radostne 1. porov. radostný 1 2. p. veselo 1, 2
veselo 1. v dobrej nálade, s optimizmom, s veselosťou, s radosťou (op. smutno) • zvesela: veselo, zvesela si vyspevovala • rozveselene • rozosmiato: rozveselene, rozosmiato odpovedal na otázky • radostne • rozradostene • rozradostnene: radostne, rozradost(n)ene sa pustil do práce • rozihrane • rozjarene • expr. rozjasane: rozihrane, rozjarene prechádzali okolo nás; rozjasane vychádzali z miestnosti
porov. aj veselý 1
2. s príjemným, rozveseľujúcim účinkom (op. chmúrne, pochmúrne) • zvesela: potôčik veselo, zvesela poskakoval po skalách • radostne • ihravo: oheň radostne, ihravo blčal v sporáku
3. hovor. bez starostí, bez obmedzenia, bez rozpakov • bezstarostne: veselo, bezstarostne míňa ťažko zarobené peniaze • hovor. dínom-dánom • len tak: žije si dínom-dánom, len tak
4. porov. veselý 2
1. pôsobiaci, vyvolávajúci radosť, potešenie: r-á zvesť, novina; r-é chvíle; r-é prekvapenie; r-é perspektívy, r-á práca; r-á udalosť, i pren. narodenie dieťaťa;
2. expr. milý, drahý (obyč. v oslovení): Dieťa moje r-é! — Eva moja radostná! (Kuk.) Kamarát môj radostný! (Urb.) Slečna sú radostné stvorenie. (Stod.)
3. prejavujúci radosť, veselý, naradovaný: r-á tvár; Katica prichytila sa do roboty, radostná, že tak dobre obišla. (Kuk.) Ilečko hľadí pred seba a duša v ňom radostná. (Urb.)
4. vyvolaný, spôsobený radosťou, plný radosti: r. pocit; r-á pieseň, r. smiech; r. výkrik; r-á nálada; r. život; r-á pohoda (Heč.); r-é sviatky, i pren. o Vianociach; r. úžas (Vans.);
radostne prísl.: r. naladený človek;
radostnosť, -ti ž. kniž. radostný ráz niečoho: Socialistickú literatúru sovietsku preniká zvláštna radostnosť a nádejnosť. (Chorv.) Práca odmieňa sa radostnosťou. (Gab.)