radný1 príd týkajúci sa rady, vzťahujúci sa na radu: schodska radna aneb rada ssedessát osoby má a každy mesyc gyny radytel rady (KrP 1760); projecta senatus auctoritas: raddnych poradkúw opowáznost; edicere consilium: ráddné zhromáždení rozhlasyti; assessorium: prisedne mjsto, radná stolica (KS 1763); lictor: radny sluzebnik (ML 1779)
L. r. pán, muž, úd, človek, r-á osoba člen mestskej al. obecnej rady: radda mestečka na rychtarstwo z radnych udu trech na k wywolenj predložj (PONIKY 1720); patres conscripti: osobi radné; bulenta: rádnj pán, rádny člowek; macrobius: dlúhowěčny, wzácny muž raddny (KS 1763); r-á hlava richtár: columen senatus: radny hlawa (KS 1763); r-ý dom radnica: práwo bywalo na rynku, teprw wčjl v radnem dome, kteremu predstaweny gest rychtar (OP 1685); senaculum: raddny dúm; curia: radny dúm (KS 1763); nehledeg prytele na trhu anebo w radnem dome, ale w swem dome ho nalezness (MC 18. st); subst r. m člen mestskej rady: ya Girik Wrabel, obiwatel žilinsky, gsaucze kryžem od Pana Boha nawsstiweny, nežadal sem sobe Gich Milosty, radnich mesta Žiliny (ŽILINA 1674)
radný2 príd
1. kt. vie poradiť, rozvážny, rozumný: deliberativus: radny, rozmyslny (WU 1750); consultus: ráddny, poráddny, rozumny, rozmysleny; ad consilia prudens: múdry, radny člowek (KS 1763); consultus: radný, maudrý, rozumný (GrP 1771)
2. prospešný, osožný, nápomocný: nas w tom zadaly a prosily obapolnye, abichom gim w tom pomocny a radny bily (SUČANY 1471); was pani mily za to prosym, zie manzelcze mei budete radni (ŽILINA 1583)