radný
I. príd. vzťahujúci sa na obecnú al. mestskú radu: r-í páni
II. radný m. člen obecnej al. mestskej rady
radný -ná -né príd.
radný -ného pl. N -ní G -ných m.
potrebný 1. ktorý (nevyhnutne) treba, bez ktorého sa nemožno zaobísť • nevyhnutný • nutný: kupovať len najpotrebnejšie, najnevyhnutnejšie, najnutnejšie veci (op. nepotrebné, zbytočné); potrebné, nevyhnutné, nutné šetrenie energiou • náležitý • príslušný (taký, aký má byť z hľadiska potrieb, dobrého výsledku a pod.): bez náležitých, príslušných prísad je jedlo nechutné • požadovaný • vyžadovaný (aký sa požaduje): nemá požadované, vyžadované vzdelanie • žiadaný • žiaduci: nedosiahol žiadaný počet bodov, jeho účasť je žiaduca • expr. prepotrebný • zastar. radný (Hviezdoslav, Záborský)
2. p. užitočný
radný p. vhodný, potrebný 1
vhodný ktorý vyhovuje istým požiadavkám, ktorý spĺňa isté požiadavky • súci • príhodný: film vhodný, súci pre deti; drevo súce na spracovanie; vhodné, príhodné miesto na stanovanie • primeraný: nájsť primerané slová • adekvátny: adekvátny výraz • ústrojný • organický: organický postup • kniž. cieľuprimeraný: použiť cieľuprimerané prostriedky • vyhovujúci • zodpovedajúci: vec sa ukázala ako vyhovujúca, zodpovedajúca určeným podmienkam • výstižný: výstižné prirovnanie • priliehavý: priliehavý argument • náležitý (taký, aký má byť): náležitý postup pri práci • kniž. patričný: venovať niečomu patričnú pozornosť • svedčný (ktorý svedčí): svedčný účes • kniž. spôsobilý: nie je spôsobilý na ťažkú prácu • vítaný: vítaná zmena • príležitý: príležitá chvíľa (Urban) • zastar. prístojný: nenachodí prístojné slovo (Tajovský) • zastar. radný: takýto postup nie je radný
p. aj dobrý 3, vyhovujúci, výstižný
radný1 príd. zastar. radničný: r. dom (Kal.); r-í páni (Zúb.)
radný2 príd. zastar. vhodný, potrebný, žiadúci, prospešný: to je (nie je) r-é je radno (neradno); nie je r. taký postup; Noc má svoju moc, pokúšať ju nie je radné. (Hviezd.) Verejná mienka činievala i bláznov vážnymi a činí radným šetriť ich. (Záb.)
radný3, -ého m. hist. člen mestského zastupiteľstva, mestskej rady: V dvorane bolo zo päť-šesť radných a mešťanosta žilinský. (Jégé); Lucius, radný mesta (Ráz.)
radný1 príd týkajúci sa rady, vzťahujúci sa na radu: schodska radna aneb rada ssedessát osoby má a každy mesyc gyny radytel rady (KrP 1760); projecta senatus auctoritas: raddnych poradkúw opowáznost; edicere consilium: ráddné zhromáždení rozhlasyti; assessorium: prisedne mjsto, radná stolica (KS 1763); lictor: radny sluzebnik (ML 1779) L. r. pán, muž, úd, človek, r-á osoba člen mestskej al. obecnej rady: radda mestečka na rychtarstwo z radnych udu trech na k wywolenj predložj (PONIKY 1720); patres conscripti: osobi radné; bulenta: rádnj pán, rádny člowek; macrobius: dlúhowěčny, wzácny muž raddny (KS 1763); r-á hlava richtár: columen senatus: radny hlawa (KS 1763); r-ý dom radnica: práwo bywalo na rynku, teprw wčjl v radnem dome, kteremu predstaweny gest rychtar (OP 1685); senaculum: raddny dúm; curia: radny dúm (KS 1763); nehledeg prytele na trhu anebo w radnem dome, ale w swem dome ho nalezness (MC 18. st); subst r. m člen mestskej rady: ya Girik Wrabel, obiwatel žilinsky, gsaucze kryžem od Pana Boha nawsstiweny, nežadal sem sobe Gich Milosty, radnich mesta Žiliny (ŽILINA 1674)
radný2 príd 1. kt. vie poradiť, rozvážny, rozumný: deliberativus: radny, rozmyslny (WU 1750); consultus: ráddny, poráddny, rozumny, rozmysleny; ad consilia prudens: múdry, radny člowek (KS 1763); consultus: radný, maudrý, rozumný (GrP 1771) 2. prospešný, osožný, nápomocný: nas w tom zadaly a prosily obapolnye, abichom gim w tom pomocny a radny bily (SUČANY 1471); was pani mily za to prosym, zie manzelcze mei budete radni (ŽILINA 1583)