radlica, -e, -líc ž. poľnohosp. ostrá oceľová doska al. rozšírený hrot na náradiach, ktorými sa orie, podberá al. rozhŕňa zem, lemeš: r. pluhu; dlátová r.;
radlicový, star. i radličný príd.: r. uhol;
radlička, -y, -čiek ž. zdrob. malá radlica na špeciálnych kultivátoroch: lúpacie r-y;
radličkový príd.: r-é brány majúce miesto klinov sústavu radličiek