Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

radca -u mn. -ovia m.

1. kto dáva rady: bol mu priateľom a r-om

2. vys. al. vyšší št. úradník; jeho titul (u nás v min.): vládny, súdny r., obchodný r.; kráľovský r.; dipl. veľvyslanecký r.;

radkyňa -e -kýň ž.;

radcovský príd.

radkyňa -ne -kýň ž.

radca, -u, mn. č. -ovia m.

1. kto radí, dáva rady, pokyny, ponaučenia, poradca: Bol dobrým priateľom a radcom dospelých ľudí. (Fr. Kráľ); kráľovskí r-ovia; pren. röntgen je spoľahlivým radcom lekára spoľahlivou pomôckou;

2. (v buržoáznom zriadení) titul vyššieho štátneho úradníka; čestný titul vysokých štátnych úradníkov a zaslúžilých osobností: štátny, ministerský, vládny, súdny, lesný r.; tajný, hlavný r.;

radkyňa, -ne, -kýň ž. k 1;

radcovský príd.: r. titul titul radcu;

radcovstvo, -a str. úrad, funkcia al. titul radcu: dvorné r. (Bodic.); vládne r. (Jes.)

radkyňa p. radca