radikál -a m. radikalista (význ. 1, 2)
radikál [-d-] -la pl. N -li m. (človek)
radikál [-d-] -lu pl. N -ly m. (skupina atómov)
radikál1 -a mn. N -i m. ‹l› kto je radikálny; stúpenec radikalizmu
radikál2 -u mn. N -y m. ‹l› chem. (v zlúčeninách) skupina atómov obsahujúca nepárový (voľný) elektrón;
radikálový príd.: chem. r-á reakcia
radikalista stúpenec radikalizmu; radikálny človek • radikál: jeho otec bol veľký radikalista, radikál • kniž. jakobín
radikál p. radikalista
radikál1, -a m.
1. polit. stúpenec, prívrženec radikalizmu; člen radikálnej strany;
2. človek usilujúci sa o riešenie problémov rýchlym, nekompromisným, ostrým až bezohľadným spôsobom: Aj my sme sa hrali na radikálov, keď sme boli mladí. (Urb.);
radikálka, -y, -lok ž. zried. (Jes.)
radikál2, -u, 6. p. -i, mn. č. -y m.
1. chem. skupina atómov, ktoré tvoria v zlúčeninách charakteristické skupiny, ale samy osebe nejestvujú: hydroxylový r.;
2. mat. znamienko odmocňovania;
3. filol. v semitských jazykoch skupina spoluhlások, ktorá je nositeľom významu slova;
radikálový príd.