radiálny príd. odb. idúci, prebiehajúci v smere polomeru: r-a doprava lúčovitá; r-a turbína; r-a pneumatika;
radiálne prísl.
radiálne [-d-] prísl.
radiálny príd. ‹l› k rádius
1. kniž. a odb. idúci v smere polomeru, týkajúci sa ho, lúčovitý, polomerový: fyz. r-a sila; tech. r-a turbína, vŕtačka; motor. r-a pneumatika; stav. r-a tehla oblúková (na vymurúvanie komínov, pecí, stôk a pod.); bot. r. orgán, kvet súmerný podľa stredu al. podľa pozdĺžnej (zvislej) osi, pravidelný
2. anat. ležiaci pri palci, na strane vretennej kosti (op. ulnárny): r. nerv, r-a tepna;
radiálne prísl. lúčovito
radiálny príd. odb. idúci, smerujúci od stredu v smere polomeru, lúčovitý: dopr. r-a doprava zo stredu mesta k obvodu a naopak; fyz. r-a sila pôsobiaca v smere polomeru; tech. r-a turbína s prúdením v rovine kolmej na os; anat. r. cievny zväzok zväzok ciev rozbiehajúci sa zo spoločného stredu;
radiálne prísl.: tech. r. sa pohybovať;
radiálnosť, -ti ž.