rád1, -u m. združenie ľudí viazaných sľubom, že budú žiť podľa určitých náboženských pravidiel, rehoľa: františkánsky, jezuitský, benediktínsky e.; r. templárov, r. milosrdných sestier;
rádový príd.: r. kňaz, r-á sestra; r-é pravidlá; r-é školy, majetky patriace rádu
rad1, -u m.
1. viac jednotlivcov al. vecí usporiadaných vedľa seba al. za sebou v jednej línii: rovný, krivý r.; r. cvičencov, ľudí, r. stromov, domov, lavíc; r. zubov; dva rady perál; domy stáli vo dva rady; sedieť v prvom rade (napr. v divadle); stať si, postaviť sa do radu; stáť v rade; hovor. r. na citróny ap. rad kupujúcich citróny ap.; r. trávy, ďateliny ap. pás pokosenej, na zemi ležiacej trávy, ďateliny ap.; vykosiť r. pás (trávy, ďateliny ap.) široký na jeden záber kosy;
tel., voj. útvar, v ktorom cvičiaci stoja vedľa seba (na rozdiel od zástupu); zovretý r. v ktorom cvičiaci stoja tesne vedľa seba; V rad nastúpiť! povel; šport., voj. útočný, obranný r.; pren.: zovreté, stmelené rady (bojovníkov, súdruhov ap.) svorne a jednotne zmýšľajúci a konajúci (bojovníci, súdruhovia ap.); zomknúť svoje rady svorne a jednotne zmýšľať a konať
● ísť, stáť v predných, prvých radoch (v prvom rade) a) byť v popredí; b) byť priekopníkmi (priekopníkom), avantgardou; žart. ísť v husom rade po jednom za sebou; stať si, postaviť sa do jedného radu s niekým stotožniť sa s niekým, zaujať rovnaké stanovisko, postaviť sa na roveň niekomu;
2. dlhá ulica s domami len na jednej strane, napr. na nábreží ap. (obyč. v názvoch ulíc): Dostojevského r. ulica v Bratislave;
3. poradie, v ktorom niečo po sebe nasleduje, sled: byť na rade, prísť na r. nasledovať; je r. na niekom, na niečom; Keď prišiel rad na mňa, ujo Gajdošík mi položil ruku na plece. (Ondr.)
● v prvom rade predovšetkým, na prvom mieste; na všetko príde r. všetko sa postupne bude riešiť; za radom, rad za radom, do radu, po rade (pís. i porade) podľa poradia, postupne; zastar. rad po rad (Šolt.) stále;
4. neurčitý počet niečoho, mnoho: dlhý r. dní, rokov; r. udalostí, náhod; celý r. otázok, problémov;
5. skupina jednotlivcov al. vecí súvisiacich spolu, spojených nejakou spoločnou vlastnosťou, spoločnými záujmami al. tvoriacich nejaké osobitné spoločenstvo: patriť do radu umelcov, bojovníkov za niečo; prijať niekoho do svojich radov; vylúčiť niekoho zo svojich radov; Robotnícka trieda súdružsky prijme do svojich radov každého, kto sa dobrovoľne prihlasuje rozmnožiť jej rady. (Laz.); biol. vývinový (vývojový) r. séria členov podľa vývinových stupňov v časovej postupnosti;
bot., zool. skupina v systéme (nižšia ako trieda, vyššie ako čeľaď);
chem. skupina zlúčenín s podobným usporiadaním atómovej väzby al. odvodených od spoločnej základnej látky: metánový r.; mat. aritmetický, geometrický r. sled čísel usporiadaných vzostupne al. zostupne podľa určitých zásad; nekonečný r. ktorý má neobmedzený počet členov; lingv. r. vokálov; metr. metrický r. súhrn stôp istého druhu; hud. oktávový, tónový r. stupnica; poltónový r.
● opustil naše rady a) odišiel spomedzi nás, už nepatrí k nám; b) zomrel; odišiel z radov živých (Mráz) zomrel
rad3, -u m. tech. jednotka pre dávku žiarenia
rad2, -u m. vysoké, obyč. štátne vyznamenanie spojené s odovzdaním odznaku; takýto odznak: Rád práce, Rad republiky, Rad Slovenského národného povstania, Leninov rad; udeliť niekomu rad, dekorovať, vyznamenať niekoho radom; nositeľ Radu práce; pripäť si na prsia rady;
radový2 príd.: r-á stužka ktorú nosia pripätú na obleku nositelia radu (pri slávnostných príležitostiach)
rád2, -u m.
1. mat. exponent v príslušnej mocnine desiatok: jednotky nultého, prvého, druhého atď. rádu v desatinnej sústave označenie pre jednotky, desiatky, stovky ap.;
2. geom. počet údajov , ktorými sa jednoznačne určuje poloha základného prvku v geometrickom útvare: útvar druhého rádu priamka
rád3, rada, rado, mn. č. radi, rady, 2. st. radšej príd. s významom príslovky, 2. a 3. st. len prísl.
1. (stojí pri slovese a blíži sa príslovke) s radosťou, s ochotou, s chuťou, s potešením; s obľubou: r. pracuje, r. sa učí, r. pomôže; rada tam chodí; rada sa pekne oblieka, nosí; neos. Kde sa dobre vodí, tam sa rado chodí. (porek.); r. si vypije o človeku, ktorý si obľubuje, ktorý často pije alkoholické nápoje; r. vidí niekoho, niečo teší sa niekomu, niečomu, ľúbi niekoho, niečo; zo srdca r. veľmi ochotne
● hovor. rado sa stalo ochotne som to urobil (obyč. zdvorilostná formula ako odpoveď na poďakovanie); žart. rád ho vidí (má) ako koza nôž nemá ho rád, nenávidí ho;
2. (stojí pri slovese a blíži sa príslovke) obyčajne, spravidla: rada zabúda; rado sa to kazí; v apríli sa počasie rado mení; Po vydaji rado sa všeličo prevráti. (Kuk.)
3. (s podm. spôs. al. s čast. by + neurč. i bez slovesa) má modálny význam blízky slovesám chcieť, želať si: Rád by som sa stretol s týmto zvieraťom, aby som sa čo-to dozvedel o jeho živote. (Ondr.) Rád by som s vami prehovoriť pár slov. (Vaj.) On by tiež rád prísť sem, aby ste ho poznali. (Kuk.) Povie sestre, že by on už rád domov. (Taj.) Čo by si rád? Čo by ste radi? Čo si praješ? Čo si prajete?
4. mať rád (koho, čo; niekedy sa sloveso mať vynecháva) mať v obľube, obľubovať si, ľúbiť, milovať: mať r. svoju matku, svoje deti, svoju prácu, vlasť; mať r. hudbu, knihy; majú sa radi ľúbia sa, dobre sa znášajú; (Samko) fičúrstvo nemá rád. (Taj.) Najradšej mal v tejto chvíli Šveca, predsedu. (Tat.) Ona ho rada, hoci ho neraz karhá. (Kuk.) To nemám rád (rada) výraz odmietnutia
● hovor. maj ma rád (rada), majte ma radi (rady) nezáleží mi na tebe, na vás, čo ma po tebe, po vás;
5. byť rád (komu, čomu, so spoj. že, ak, keď, pri podmienke keby) tešiť sa, mať radosť z niečoho: Tí ľudia detí nemali, nuž boli chytenému dievčatku veľmi radi. (Janč.) Martin je rád, že si udobrí ženu. (Heč.) Budem rád, ak ma nechytí dážď. — Maroško je rád, keď neprišli. (Ráz.) To som rád (rada)! výraz spokojnosti, súhlasu. Aký som rád, že som sa s vami oboznámil (Stod.) veľmi ma teší; hovor. je celý r. veľmi sa teší;
6. v 2. a 3. st. vo funkcii zdôrazňovacej častice: Radšej nechaj, ty ešte väčšiu škodu spravíš. (Taj.) Mal si sa zaľúbiť radšej do čertovej matere, bol by si lepšie obstál. (Vám.) Najradšej by som sa bol dal hneď do roboty. (Hor.)