radža -u mn. -ovia m. titul indického feud. vladára
radža radžu pl. N radžovia m.
radža -u m. ‹sanskrit› v minulosti dedičný titul vladára v Indii, neskôr titul udeľovaný angloind. vládou šľachte a zaslúžilým osobám
panovník osoba, ktorá stojí na čele štátu s monarchistickou vládnou formou • vladár • vládca: despotickí panovníci, vladári, vládcovia • hist. vladyka (u starých Slovanov) • monarcha (panovník v monarchii) • kniž. mocnár: rakúsko-uhorskí mocnári • pejor. mocipán • imperátor (zvrchovaný panovník) • kráľ (panovník v monarchii) • cisár (najvyšší titul monarchistického panovníka): japonský cisár • cár (panovník u východných a južných Slovanov): bulharský cár • sultán (panovník v islamských krajinách) • radža (indický feudálny panovník) • expr. potentát: feudálni potentáti • hist. knieža: údelné knieža • kniž. dynasta (Rázus) • kniž. zastar. zemevládca (Rázus)
radža p. panovník
radža, -u, mn. č. -ovia m. titul domorodých feudálnych vládcov v Indii, indické knieža