racionalizmus -mu m.
1. filoz. smer, kt. pokladá rozum za jediný zdroj a záruku poznania: francúzsky r.
2. racionálny postoj; názor pokladajúci schopnosti ľudského rozumu za rozhodujúce: r. jednoduchého človeka;
racionalista -u m. prívrženec racionalizmu;
racionalistka -y -tiek ž.;
racionalistický príd.: r. systém, r-á filozofia;
racionalisticky prísl.
racionalistický [-t-] -ká -ké 2. st. -kejší príd.
racionalistický príd. (op. iracionalistický)
1. k racionalizmus, k racionalista: r-á filozofia
2. racionálny, rozumový: r. prístup
racionalistický p. rozumový 2
rozumový 1. týkajúci sa rozumu • mentálny: rozumová, mentálna úroveň, vyspelosť • myšlienkový: myšlienkové pochody, myšlienkové procesy • intelektuálny • intelektuálsky • duševný: intelektuálna, duševná práca • logický • odb. diskurzívny (o myslení, úsudku a pod.)
2. u ktorého prevažuje rozumová činnosť (nad emocionálnou); vedený, usmerňovaný rozumom (o človeku); svedčiaci o tom • racionálny (op. iracionálny) • racionalistický: dievča je príliš rozumové, racionálne; rozumový, racionálny, racionalistický prístup • chladný • triezvy: chladné, triezve úvahy • odb. diskurzívny: diskurzívny čitateľ, percipient (op. naivný)
p. aj rozumný, triezvy, chladný 2
racionalistický p. racionalizmus
racionalizmus, -mu m. filoz. smer uznávajúci rozum za hlavný prameň poznania a impulz konania: scholastický, osvietenský r.; dogmatický, objektivistický, moderný, praktický.;
racionalista, -u m.
1. filoz. stúpenec, prívrženec racionalizmu: osvietenský r.;
2. človek, u ktorého prevláda rozumové stanovisko (nie cit);
racionalistický príd.: r-á filozofia, estetika;