Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs scs sss ssj hssj

rabovať nedok. expr.

1. lúpiť, drancovať, plieniť: r. obchody, sklady; vojaci r-li po domoch

2. nehospodárne ťažiť: r. lesy, bane

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rabovať ‑uje ‑ujú nedok.

rabovať -buje -bujú -buj! -boval -bujúc -bujúci -bovaný -bovanie nedok.

rabovať nedok. ‹n›

1. plieniť, drancovať, lúpiť

2. (čo) nehospodárne, ziskuchtivo ťažiť: r. lesy, bane

drancovať spôsobovať skazu a násilím pripravovať o majetok • plieniťpustošiť: vojská drancovali, plienili naše dedinyničiťexpr. nivočiť (vo veľkej miere): krajina nivočená cudzími nájazdmiokrádaťvykorisťovať (spôsobom, ktorý umožňuje spoločenský systém): páni okrádali chudobulúpiťzbíjať (lúpežne): bandy zbíjali na cestáchhovor. brakovaťexpr.: draťzdieraťrabovaťhovor. expr. pľundrovať: vojaci rabovali po domoch


lúpiť brať majetok s použitím násilia • zbíjať: zbojníci lúpili, zbíjali v leselúpežiťhovor. zbojníčiť: lúpežiť, zbojníčiť na cestáchprepadávať: v noci prepadávať chodcovdrancovaťplieniťpustošiťexpr. rabovať (obyč. v krajine): vojaci drancovali, rabovali v dedine, po domochkradnúťokrádať (lúpiť potajomky): zlodeji kradnú vo vlakoch; lupiči okrádajú pocestnýchexpr. zdierať (vo veľkej miere): bezohľadne zdieral svoje obete


rabovať p. lúpiť, drancovať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rabovať, -uje, -ujú nedok. hovor. expr. (čo, bezpredm., zried. i koho) lúpiť, drancovať, plieniť, okrádať: r. obchody, sklady; Keď Poniky rabovali, syna môjho sebou vzali. (Chal.) Rabovali ako tatárska horda. (Jil.) Rabujú a pánov bijú, — prinášali vojaci zvesti. (Urb.) Mysle domácich ožili, keď videli, že neprišli sme ich rabovať. (Vans.);

včel. (o včelách) vykrádať med inej čeľadi; les. r. lesy rúbať vo väčšom množstve, než stačí dorásť;

ban. a) nehospodárne dolovať; b) získavať výstroj z opustených porubov;

dok. vyrabovať

rabovať ndk čo, na čo drancovať, plieniť, lúpiť: znamo činim, že bych neraboval na banske mesta, ne to na mesta, ale na tie a ty same dediny, čuo su za horou (FIĽAKOVO 1562); v ten čas malo se vam to stati, kdy se stalo rabovati v Muotovej, ale pan veliky beg filakowsky nedal škodu delati (DIVÍN 1588); Nowe Zamky wzal Turek a Tatar, w Morawe y w uherskeg zemy rabowal a mnoho tisicz čeledy zagal (RUŽOMBEROK 1603); Zuzy Miričzky brat tež prytomny bol a spolu z inssimy truhly panske rabowal (JASENICA 1710); depopulor: opústaťugem, rabugem, lupež činjm (KS 1763);
x. pren swaté ewangelium rabugu, (luteráni) bura, wypraznugu, když s nim zacházagu gako sswec s kožu (PE 1764) okypťujú, redukujú

rabowať rabowať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu