rabín -a m. vedúci žid. náb. spoločenstva: hlavný r.;
rabínsky príd.
rabínsky -ka -ke príd.
rabín -a, rabbi, rabi -ho m. ‹hebr› cirk. žid. kňaz, pôvodne učiteľ a znalec náboženského práva;
rabínsky príd.;
rabínstvo -a s. rabinát
rabín, -a m. titul židovského vykladača zákonov a Talmudu; židovský duchovný, učiteľ židovského náboženstva: hlavný r.;
rabínka, -y, -nok ž. hovor. rabínova žena;