rýchlosť -i ž.
1. veličina charakterizujúca pohyb časovou zmenou: r. vozidla, vetra, štartovacia r., zvýšiť, znížiť r.; fyz. dráha za jednotku času; kozmická r.
2. rýchle tempo, chvat: s r-ou niečo urobiť, zariadiť
3. rýchlostný stupeň; hovor. mechanizmus na zaraďovanie rýchlostných stupňov: zaradiť prvú, druhú r.;
rýchlostný príd.: r-é tabuľky, testy, r-é preteky; r. stupeň urč. prevodový pomer, ktorým sa dosahuje potrebný záber; r-á páka
rýchlosť -ti -tí ž.
rýchlosť p. tempo 1
tempo 1. rýchly pohyb: nasadiť tempo • rýchlosť (rýchle tempo): s rýchlosťou niečo zariadiť • hovor. švung: prísť do švungu
2. rytmický pohyb pri istej činnosti • rytmus: tancovať v pomalom tempe, rytme • záber (pri plávaní): urobil niekoľko temp, záberov
rýchlosť, -ti ž.
1. vlastnosť niečoho rýchleho, rýchle tempo, rýchly pohyb, chvat: Rybičky sa rozpŕchli s rýchlosťou blesku. (čaj.) Klára robila všetko so zimničnou rýchlosťou. (Jégé)
2. odb. miera pohybu al. deja v pomere k istej časovej miere: počiatočná r., štartovacia r.; r. vetra, r. auta, vlaku, r. čítania, r. písma;
3. aut. zariadenie na regulovanie rýchlosti vozidla i stupeň rýchlosti: prvá, druhá, tretia, štvrtá, spiatočná r.; zapojiť, zaradiť tretiu r.;
rýchlostný príd. k 3: r-á páka, r-á skriňa; r. prevod; r. rekord
rýchlosť ž vlastnosť niečoho rýchleho, rýchle tempo, rýchly pohyb: wssecke panny aneb hodiny na znameni sweg richlosti kridla meli (MS 1758); wiprawowal Antonin, že tu cestu tak weliku rychlosti prebehl, gak by byl na spúsob ptáka letel (VP 1764); ku wjkonanj nektereho skutku welmj užjtečna gest richlost (CS 18. st) L. v rýchlosti hneď, náhle: w richlosti kral od stola stal a wezmuce do ruk kopigu, za utikagicim zradcem bežal (MS 1749); towaristwo gakekolwek smrt pretrhne w richlosti (Pie 18. st); subito: w richlosti (LD 18. st)