rúra -y rúr ž.
1. duté teleso valcovitého tvaru na vedenie tekutín al. plynov: odkvapová, kanalizačná r.; z r-y sa dymí
2. čo sa podobá rúre: zvinúť papier do r-y
3. živočíšny orgán rúrkovitého tvaru: zažívacia r.
4. konštrukcia na pečenie pokrmov (obyč. súčasť sporáka): plynová, elektrická r.;
rúrový príd.: r-é vedenie;
rúrka -y -rok, rúročka -y -čiek ž. zdrob. k 1, 2: detekčná, drenážna r.;
rúrkový príd.
rúrka -ky rúrok, rúročka -ky -čiek ž. zdrob.
rúrka duté teleso menšieho valcovitého tvaru: drenážna rúrka • trubica: sklená trubica, anat. sluchová trubica • tuba (rúrkovitá schránka): diplom uložený v tube • trúbeľka (vec sformovaná do podoby rúrky): urobiť trúbeľku z papiera • odb. tubus (rúrka ako súčasť optických prístrojov): tubus ďalekohľadu • odb.: vlásočnica • kapilára (úzka rúrka, v ktorej sa prejavuje kapilarita)
rúra, -y, rúr ž.
1. duté teleso valcovitého tvaru s kruhovitým prierezom: hrubá, tenká r.; odtoková, odpadová, vodovodná, výfuková r.; r. revolvera, pušky, delová r.; železná, sklenená, kameninová, liatinová, cementová r.;
2. odb. ľudský al. zvierací orgán rúrovitého tvaru: močová r., zažívacia r., pažeráková r.;
3. zried. dutá byľ rastliny: r. cibule (Kuk.);
4. zariadenie hranolovitého tvaru na pečenie pokrmov (obyč. z plechu): plynová, elektrická r.; V rúre sa piekla baba. (Taj.);
rúrový príd.: r-é vedenie, r-á výlevka;
rúrka, -y, -rok ž. zdrob. k 1;
rúrkový príd.: tech. r-é potrubie, r-é chladenie, r. chladič, r. parný kotol, r-á libela;
rúročka, -y, -čiek ž. zdrob. expr. k 1
rúra [rú-, ruo-, ro-; rúla] ž 1. duté teleso valcovitého tvaru, obyč. na vedenie tekutín: dližni sme tahati vino, pivo a rury vrtat (LISKOVÁ 16. st LP); kotliček palennj z klobukom j z ruramj (NOZDRKOVCE 1652); rulle medenne no 2 (LIKAVA 1656); banykom, co robyly okolo ruor a cysterny (ŠTÍTNIK 1669); klobuk s paleniczkeho kotla z troma rulamy 1 (TRENČÍN 1713); flinta o dwuch rulach (BECKOV 1729); poručza se kowalowy mescziczkemu Andreas Micskowy, aby na lanczuh ku roram wertany deset ohniwa, iednu kariku y dwa obruczki na walek sprawil (BARDEJOV 1736); canalis: žláb, trúba, rúra wodny, koryto (KS 1763); krhly poliewacze z medgennima ruramy 2 (P. BYSTRICA 1780); když Betuliu mesto oblehel, negprweg se usylowal, abj gim žlebj anebo rury popretinowal (CS 18. st) 2. kosť: vprostredku koleno, v kterého podkoleny z rurámj, daleg kostky, patá, podesswa (OP 1685); -ový príd k 1: furma železna rurowa l (ORAVA 1611); salientes: rúrowy stlúp aneb cywka, prez kterú woda wyskakuge (KS 1763) L. r. majster prútikár: indagator aqvarum: rurowy mjstr, wodne prameňe wyhledáwač (KS 1763); rúrka, rúročka [-oč-, -eč-; rúlka] dem k 1: (víno) odsspuntowane pak točy se zlodegem piwnjm, rurku neb medenjm čapom (KoB 1666); czo sa med wipusstá kotlik medeni z rulku (L. JÁN 1683); larinx: kohutik na rulky (HD 1706-07); dwe rurky mosacne, z kterych gedna rozsstyepena (BYSTRIČKA 1725); tunyeczky na wodky y z rulkamy medgyenimy 2 (BECKOV 1729); znamenj pokoge u nych fajka s dohanom podana, a když z obwzlasstnu rurku podagu, znamenj, ze u nych wykonal znamenjtu pracu negaku (KrP 1760); potrebuge se y tabakowa klistir rurocžka (ŠkD 1775) k 2: wezmj stržnjk a wepchag ho diteti do rurečky (RTA 17. st); (Galenus) čuduge se nad rozďeleňym krwy na wssecke údy po rurkach mnohych žýl (PP 1734); rúrkový príd k 1: canalitis: žlábkowy, trúbkowy, rúrkowy, korytkowy (KS 1763)