rúhať sa -ha sa -hajú sa (ne)rúhaj sa! -hal sa -hajúc sa -hajúci sa -hanie (sa) nedok.
kliať vyslovovať kliatby, nadávky, hrubé slová • kniž. zlorečiť • preklínať • nadávať: nič sa mu nedarí, kľaje, zlorečí, preklína, nadáva • hrešiť (hrubo): hreší ako paholok • hromžiť • expr. hromovať (na niekoho, niečo): hromží na neporiadky • kniž. klnúť • hovor. expr.: bohovať • stobohovať • šľakovať • expr. zastar.: žúriť (J. Kráľ) • teremtetovať; rúhať sa (hrubo urážať niekoho vznešeného, niečo posvätné): rúhať sa Bohu, nebu • fraz. brať meno Božie nadarmo
nadávať 1. hovoriť ostré, urážajúce slová (niekomu al. na adresu niekoho, niečoho) • hromžiť (na niekoho, na niečo): nadával kolegovi, na kolegu; hromžil na neporiadky • expr.: papuľovať • grobianiť • šprihať • šľakovať • brýzgať • hromovať (na niekoho, na niečo): každému papuľuje, grobiani; šprihal, brýzgal mu do očí jedovaté slová; hromoval na nespravodlivosť • hovor. šimfovať: šimfoval na vedúcu • hovor. expr. pyskovať: nič sa mu nepáči, jednostaj pyskuje • pejor.: brechať • štekať • havkať (na niekoho): brechali, štekali na seba • expr. fákať (Vajanský) • haniť • hanobiť • tupiť • ohovárať (nadávať na niekoho v jeho neprítomnosti): hanil, hanobil pamiatku otca • expr.: špiniť • očierňovať: špinil celú rodinu • rúhať sa (komu, čomu; hrubo nadávať na niečo posvätné): rúhal sa Bohu, nebu
2. v nespokojnosti používať hrubé výrazy • hrešiť: nadáva, hreší ako pohan • hromžiť • hromovať • zlorečiť: stále len hromží, zlorečí • kliať • preklínať (nadávať s kliatbami): preklína nebo i zem; kľaje ako kočiš • hovor. expr. bohovať: bohoval, až sa hory zelenali
rúhať sa p. nadávať 1
rúhať sa, -a, -ajú nedok. (komu, čomu i bezpredm.) hrubo urážať (slovami al. skutkami) niekoho, niečo, koho (čo) treba mať podľa ustálených zvyklostí v úcte: Rúhal som sa bohu. (Jégé) Rúha sa našej viere. (Škult.); r. sa nebu (Kal.); Z úst otca zaznie kliatba a rúhanie. (Kuk.) Nerúhaj sa Eva, čo to rozprávaš! (Jil.)
rúhať, rúhať sa ndk komu, čomu, proti komu, naprotiva čoho hrubo urážať niekoho, niečo (obyč. Boha): vye-li aneb slissal-ly svedek z ust Jana Paluczkeho, zebi bil kdy proti panu Bohu ruhal (LIPTOV 1634-66); pakliže by ktery menu božymu se ruhal, dwa ffunty wosku daty ma na kostol katolicky (BREZNO 1701); obidwa ten skutek činily a ruhaly naprotiwa boskich obrazow (SPIŠ 1716); tsom prétziv tebe ruhaju (DŽ 1752); naduty Goliass hroznu smelostu a opowažliwostu ruhal se lidu izraelskemu (MS 1758); blasphemo: ruhám se, poruhám se (KS 1763); gedni opili spywagu, kryča až k hnusnosťi, gedňi lagu, ti ruhagu bez wsseg wstydliwosťi (GP 1782); klagú a ruhagu hlapí a zenske, rodicowe a deti (SJ 18. st); pri kartach (ľudia) zloreča, ruhagu sa, prisahagu, diablom odrucagu (MiK 18. st)