ríša ž 1. oblasť, územie, územný celok, panstvo, cisárstvo, kráľovstvo: w nemeckeg rissy negwetssy wladu má cysar, kterego na snemu wiwolugj kurffisstowe osmj (OP 1685); Mauritius rekl, že za swobodu rissj rjmské s radosti budu bogowati až do krwy (SP 1696); cysar Diocletian korunnu rysse zložyl roku pane trystem sstwrtem a domáczym spusobem žyl, zahrady swé wyrabaicze (PeP 1770) 2. kráľovstvo nebeské: abychom spasyteli nassemu chwalu wzdawali a spolu s angely, rissi nebesku y cirkwi krestiansku z prediwneho narozenj tweho se radowali (Mod 1573); o, pane náss, lid twug wssecek w twé rýssy, wzýwa ťe, messyásse (CC 1655); prigd Pane Gežjssy a pripog nas bjdne k swe nebeske rissy (PoP 1723-24); (Máriin) swatý a wznessený žiwot celeg rjsse krestanskeg maryanskjch ctiteluw oswicuge (SJ 18. st); -sky príd k 1: mnohem wjce chudobny ssnure welice odporuge, ponewadž takowe včenj dane gegjch welike, ano knjžecy magetnosty a bohatstwy, což kragini prečiste wisoce wznesseneho domu risskeho dostatečne oplakawagj, k opakowanj dopomaha (WO 1670); subst ríšska ž menová jednotka: my chudobni pohorelci, že sme nemali čim od hvol platit, že sme do velkej bidy upadli, a tak nam našich plemanych baranou zo salaša zajali i pojedli naši zemšti pani a potom sme my chudobni pohorelci, museli sme dat 200 rišskych za hole (PRIBYLINA 1781 LP)