rámec -mca m. kniž.
1. vymedzený okruh, rozsah (činnosti, pôsobnosti, záujmov ap.): r. výroby; dejový r. (románu)
2. forma (význ. 3), ráz, charakter: stretnutie malo slávnostný r.;
v rámci predl. s G: v r. úsporných opatrení; v r. daných možností
rámec rámca pl. N rámce m.
charakter 1. súhrn psychických vlastností, ktoré utvárajú osobnosť a sú základom jej konania • povaha: mať dobrý, zlý charakter, dobrú, zlú povahu • letora: veselá letora • hovor. nátura: chlapská nátura • kniž. naturel: umelecký naturel • profil: profil vedca
2. súhrn príznačných vlastností veci, javu • ráz: revolučný charakter, ráz diela • povaha: povaha choroby • spôsob: kresťanský spôsob myslenia • kniž. kolorit: lyrický kolorit drámy • kniž. tvár: pravá tvár komunizmu • kniž. razenie: ironické šľahy shawovského razenia • tvárnosť: tvárnosť spoločnosti • rámec • forma: prijatie u riaditeľa malo slávnostný rámec, slávnostnú formu
oblasť 1. časť zemského povrchu vymedzená z rozličných hľadísk (geografického, ekonomického, administratívneho a pod.) • územie (obyč. nie presne ohraničené): oblasť, územie za polárnym kruhom • krajina • kraj • kniž. región (územie ako zemepisná oblasť): južný región, kraj štátu; nížinatá krajina • zóna • pásmo (oblasť v podobe ohraničeného pruhu): zóna, pásmo kosodreviny • areál (s prirodzeným zjednocujúcim činiteľom): areál výskytu plesnivca • končina (miesto na zemi): neobývané končiny Grónska • revír (oblasť vymedzená na istú činnosť): bohatý poľovný revír • rezervácia (chránená oblasť) • okolie (oblasť okolo niečoho): v okolí Devína rastú vzácne rastliny • zastar.: okres (Štúr) • okrštek
2. vymedzený priestor činnosti, pôsobenia, záujmu a pod. • okruh • úsek • sféra: pracovať v oblasti, v okruhu, vo sfére kultúry; oblasť, úsek ideológie, administratívy • odbor (špecializovaná oblasť pracovnej činnosti): odbor ekonomiky • pole: pracuje na poli vedy • odvetvie (špeciálna oblasť národného hospodárstva): odvetvie priemyslu • disciplína: vlastivedné disciplíny • hovor. fach • rámec: rámec výroby • odb. rovina (súhrn prvkov tvoriacich celok): v rovine hospodárskych vzťahov • svet: citový, myšlienkový svet • kniž. ríša: ríša rozprávok
rámec 1. p. oblasť 2 2. p. charakter 2
ráz súhrn príznačných vlastností niečoho • charakter: romantický ráz, charakter opery • povaha: povaha choroby • kniž. tvár • tvárnosť: tvár, tvárnosť spoločnosti • smer: školy humanitného smeru • podoba: jeho tvár nadobudla smutnú podobu • štýl (ráz veci al. javu): štýl obliekania • typ (ráz, ktorému zodpovedá skupina javov): typ strednej školy • založenie • kniž. razenie (základná povahová vlastnosť): svojím založením je optimista; človek starého razenia • duch (celkový ráz): duch doby • akcent: báseň má osobný akcent • tón (charakter rečového prejavu): všeľudský tón umeleckého diela • kniž. kolorit: dobový kolorit románu • expr. punc: dielo má politický punc • črta (charakteristická vlastnosť): všetky stavby majú spoločnú črtu • rámec • forma: odovzdávanie cien malo slávnostný rámec, slávnostnú formu • nálada (celkový ráz): nálada obrazu
rámec, -mca m.
1. čo obrubuje, obklopuje niečo, rozkladá sa okolo niečoho: rúbanisko, zapadajúce do rámca ihličnatých lesov (Urb.); biele zuby v rámci červených perí (Jégé);
2. súhrn vecí, javov, faktov majúcich niečo spoločného, vzájomne súvisiacich a vytvárajúcich takto istý okruh: dejový r., časový r., priestorový r., patriť do r-a niečoho; presahovať r. možností, kompetencie ap.; robiť niečo v r-i výskumu, v r-i určitých opatrení; robiť niečo v r-i možností; vymykať sa z r-a poézie; prerastať, prekračovať určitý r.; zaradiť niečo do historického r-a do okruhu dejinných udalostí; Kráľ zabúdal postupom času i na pôvodný kompozičný rámec. (Piš.)
3. zastar. rám: obrázky v pozlatených rámcoch (Kuk.); obločný r. (Ráz.);
rámček, -a m. zdrob.: zlatý r.; zpráva v čiernom r-u (v novinách) o úmrtí