ráf -u m. obruč;
ráfový príd.;
ráfik -a m. zdrob.
ráf ráfu pl. N ráfy m.
ráf -u m. ‹n› kruhový pás, najmä kovový, na sťahovanie a upevňovanie, nasadený na kolese a pod., obruč: r-y kolies;
ráfový príd.
obruč 1. pevný kruhový pás na upevňovanie rozličných predmetov • ráf: železné obruče, ráfy na kolesách voza, na sude
2. predmet kruhovitého tvaru • hovor. karika: mosadzné obruče, kariky na háku • koleso • kruh: cvičiť s kolesom, kruhom • obrúčka • krúžok • karička (menšia obruč): obrúčka, krúžok na kľúče
ráf p. obruč 1
ráf, -u m. hovor. obruč (obyč. z kovu) na kolesách; vec podobná ráfu: oceľové ráfy kolies (Jaš.); kolesá, ktoré kováč chystal okúvať ráfom (Bedn.); gumové r-y (Jes.);
ráfový príd.: r-é železo na ráfy; zastar. r-á sukňa (Vaj.) s ráfmi, krinolína;
ráfik, -a m. zdrob. expr.
ráf1 [ráf, riaf] m obruč na kolesách (obyč. z kovu): pocztiwe mesto nasslo, aby zaitle pywne pre lepssu sprawedlnost y riaffy koljmarske wssecki mertuky byli opatrene (ŠŠ 1610); (z inventára) rafy 2 (HRANOVNICA 1690); -ový príd pásikavý, ozdobený, pásom pásikom: (inventár) misy rafove s ušami 3 (ORAVA 1796 CM); -ik m dem pásik: (inventár) gedna černa pikola ma zlate rafiky (Kur 18. st)
ráf2, ríf m nem pôv. dĺžková miera predstavujúca dĺžku ruky od konca prstov po plece (75 cm): kupili sme pre meskich mladencow sukna rif a čtvrt, fl 2, d 45 (KRUPINA 1702); na ssesto raffi platna prepadlo, obidwe karcsmi wihorene gsu (BRUTOVCE 1784)