rádiotelegrafia -ie ž. oznam. tech. odvetvie telekomunikácie zaoberajúce sa prenosom znakov pomocou rádiových vĺn;
rádiotelegrafista -u m. kto obsluhuje rádiotelegrafické zariadenie;
rádiotelegrafický príd.;
rádiotelegraficky prísl.
rádiotelegrafia [-d-t-] -ie ž.
rádiotelegrafia -ie ž. ‹l + g› oznam. tech. telegrafické spojenie pomocou rádiových vĺn, v minulosti bezdrôtová telegrafia;
rádiotelegrafický, rádiotelegrafný príd.;
rádiotelegrafia, -ie ž. odvetvie dorozumievacej techniky pre vysielanie a prijímanie zpráv Morseovými značkami pomocou elektromagnetických vĺn, bezdrôtová telegrafia;
rádiotelegrafický príd.: r. prístroj, r-é vysielanie;