rádioaktivita -y ž. samovoľný rozpad niekt. prvkov sprevádzaný žiarením: umelá r., r. ovzdušia;
rádioaktívny príd.: r-e látky; r-e žiarenie;
rádioaktívne prísl.;
rádioaktívnosť -i ž.
rádioaktívny [-d-t-] -na -ne 2. st. -nejší príd.
rádioaktívny príd. chem., fyz.
1. súvisiaci s rádioaktivitou: r. rozpad vznikajúci pri premene prvkov jadrovou reakciou; r-e žiarenie ionizujúce žiarenie vznikajúce pri tomto rozpade (lúče alfa, beta, gama)
2. javiace (prejavujúce) rádioaktivitu: r-e látky; r. prvok; r. izotop (kobaltu, jódu) rádioizotop; r. aerosól; meteor. r-e ovzdušie; r. spad, oblak; tech. r. odpad;
rádioaktívnosť -ti ž. rádioaktivita
rádioaktívny príd. chem.
1. vzťahujúci sa na rádioaktivitu: r-e žiarenie, r. rozpad;
2. majúci vlastnosť rádioaktivity: r-e látky, prvky;
rádioaktívnosť, -ti ž. rádioaktivita