rádio -ia D a L -iu s.
1. rozhlasový prijímač: tranzistorové r., zapnúť r.
2. hovor. rozhlas (význ. 1): počúvať r.; hlásilo to r.
3. rozhlasová stanica, rozhlas (význ. 2) (často ako súčasť názvu): r. Twist; Vydavateľstvo r-ia Bratislava
4. hovor. rádiotelefónia, rádiotelegrafia: udržiavať spojenie r-om;
rádiový1 príd.: r-é vysielanie, spojenie
rádio [-d-] -ia D a L -iu pl. N -iá G -ií D -iám L -iách s.
rádio -ia s. ‹l›
1. hovor. rozhlas (ako hromadný oznamovací prostriedok)
2. rozhlasový prijímač
rádio-1 ‹l› odb. v zloženinách prvá časť s významom
1. týkajúci sa lúčov, žiarenia pri jadrovej reakcii, rádioaktívny
2. týkajúci sa rádiových elektromagnetických vĺn, rádiový2
3. rádium, rádiový1
rádio-2 ‹l› anat., lek. v zloženinách prvá časť s významom týkajúci sa vretennej kosti
rádio 1. rozhlasový prijímač • rádioprijímač: tranzistorové rádio, vypnúť rádioprijímač • hovor. rozhlas • zastar. rádioaparát • hovor. tranzistor (tranzistorové rádio) • subšt. tranzistorák • tuner (rádio bez zosilňovača vo vežovej sústave)
2. p. rozhlas
rozhlas hromadný informačný prostriedok založený na vysielaní zvuku na diaľku • hovor. rádio: počúvať rozhlas, rádio; hlásilo to rádio
rádio, -ia, 6. p. -u, mn. č. -iá, -ií, -iám, -iách str.
1. (bez mn. č.) el. tech. vysielanie elektromagnetických vĺn bez drôtov: udržiavať spojenie r-om;
2. (bez mn. č.) hovor. rozhlas: počúvať r., hovoriť do r-ia;
3. hovor. rozhlasový prístroj, prijímač: zapnúť, vypnúť r., pustiť r.;
rádiový1 príd.: r-é spojenie, vysielanie; r. program; r. prístroj;
rádijko, -a, -jok str. zdrob. expr. (Tat.)