Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rád¹ -u m. združenie ľudí spojené istými pravidlami, obyčajne cirkevnými, rehoľa;

rádový¹ príd.

---

rád² -u m. odb. zaradenie podľa istej hodnoty: mat. jednotky prvého r-u; geom. útvar druhého r-u;

rádový² príd.;

rádovo prísl.

---

rád³

I. rada, rado mn. m. živ. radi, neživ., ž. a s. rady radšej iba v N príd., obyč. v plat. prísl.

1. s radosťou, s potešením, ochotne: r. spí, je; r. ta chodí, r. ich vidí; r. si vypil; ner-i to robia

2. obyčajne, spravidla: rana r-a hnisá; v apríli r-o prší

3. v spoj. s podm. spôs. má želací význam, chcieť: r. by sa okúpal; (ne)r. by to urobil; r. by vedieť

4. mať rád mať v obľube, obľubovať, ľúbiť, milovať: mať r. matku, ženu, deti, vlasť; mať r. hudbu; majú sa r-i

5. byť rád mať radosť, tešiť sa: (nie) je r., že ...; budem radšej, keď odídete; som r. na svete; to som (naozaj) r. výraz spokojnosti

● r-o sa stalo ochotne som to urobil; čo by ste r.? čo si želáte? expr. môžete ma mať r.; majte ma r. nezáleží mi na vás

II. radšej – ako, než, ale spoj. priraď. vyj. vylučovací vzťah s uprednostňovaním prvého člena: to už r. odísť, ako ho ustavične počúvať

III. čast.

1. v 2. a 3. st. zdôrazňuje želanie (obyč. s čast. keby, bodaj al. s rozk.): keby ste radšej mlčali; radšej poďme!

2. hovor. vyj. súhlas: prídeš? – r.!

rád čast.

---

rád, rada, rado mn. m. živ. radi, m. neživ., ž. a s. rady radšej iba N príd., obyč. v platnosti prísl.

---

rád ‑u m. (rehoľa); rádový

---

rád ‑u m. (zaradenie podľa hodnoty); rádový; rádovo prísl.

rád rádu pl. N rády m.

rád čast.

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

rád¹, -u m. združenie ľudí viazaných sľubom, že budú žiť podľa určitých náboženských pravidiel, rehoľa: františkánsky, jezuitský, benediktínsky e.; r. templárov, r. milosrdných sestier;

rádový príd.: r. kňaz, r-á sestra; r-é pravidlá; r-é školy, majetky patriace rádu

---

rád², -u m.

1. mat. exponent v príslušnej mocnine desiatok: jednotky nultého, prvého, druhého atď. rádu v desatinnej sústave označenie pre jednotky, desiatky, stovky ap.;

2. geom. počet údajov , ktorými sa jednoznačne určuje poloha základného prvku v geometrickom útvare: útvar druhého rádu priamka

---

rád³, rada, rado, mn. č. radi, rady, 2. st. radšej príd. s významom príslovky, 2. a 3. st. len prísl.

1. (stojí pri slovese a blíži sa príslovke) s radosťou, s ochotou, s chuťou, s potešením; s obľubou: r. pracuje, r. sa učí, r. pomôže; rada tam chodí; rada sa pekne oblieka, nosí; neos. Kde sa dobre vodí, tam sa rado chodí. (porek.); r. si vypije o človeku, ktorý si obľubuje, ktorý často pije alkoholické nápoje; r. vidí niekoho, niečo teší sa niekomu, niečomu, ľúbi niekoho, niečo; zo srdca r. veľmi ochotne

● hovor. rado sa stalo ochotne som to urobil (obyč. zdvorilostná formula ako odpoveď na poďakovanie); žart. rád ho vidí (má) ako koza nôž nemá ho rád, nenávidí ho;

2. (stojí pri slovese a blíži sa príslovke) obyčajne, spravidla: rada zabúda; rado sa to kazí; v apríli sa počasie rado mení; Po vydaji rado sa všeličo prevráti. (Kuk.)

3. (s podm. spôs. al. s čast. by + neurč. i bez slovesa) má modálny význam blízky slovesám chcieť, želať si: Rád by som sa stretol s týmto zvieraťom, aby som sa čo-to dozvedel o jeho živote. (Ondr.) Rád by som s vami prehovoriť pár slov. (Vaj.) On by tiež rád prísť sem, aby ste ho poznali. (Kuk.) Povie sestre, že by on už rád domov. (Taj.) Čo by si rád? Čo by ste radi? Čo si praješ? Čo si prajete?

4. mať rád (koho, čo; niekedy sa sloveso mať vynecháva) mať v obľube, obľubovať si, ľúbiť, milovať: mať r. svoju matku, svoje deti, svoju prácu, vlasť; mať r. hudbu, knihy; majú sa radi ľúbia sa, dobre sa znášajú; (Samko) fičúrstvo nemá rád. (Taj.) Najradšej mal v tejto chvíli Šveca, predsedu. (Tat.) Ona ho rada, hoci ho neraz karhá. (Kuk.) To nemám rád (rada) výraz odmietnutia

● hovor. maj ma rád (rada), majte ma radi (rady) nezáleží mi na tebe, na vás, čo ma po tebe, po vás;

5. byť rád (komu, čomu, so spoj. že, ak, keď, pri podmienke keby) tešiť sa, mať radosť z niečoho: Tí ľudia detí nemali, nuž boli chytenému dievčatku veľmi radi. (Janč.) Martin je rád, že si udobrí ženu. (Heč.) Budem rád, ak ma nechytí dážď. — Maroško je rád, keď neprišli. (Ráz.) To som rád (rada)! výraz spokojnosti, súhlasu. Aký som rád, že som sa s vami oboznámil (Stod.) veľmi ma teší; hovor. je celý r. veľmi sa teší;

6. v 2. a 3. st. vo funkcii zdôrazňovacej častice: Radšej nechaj, ty ešte väčšiu škodu spravíš. (Taj.) Mal si sa zaľúbiť radšej do čertovej matere, bol by si lepšie obstál. (Vám.) Najradšej by som sa bol dal hneď do roboty. (Hor.)

rád
I. príd stojí pri slovese, obyč. v platnosti príslovky:
1. ochotne, s radosťou: pro W. M. prosty rady chczeme vcžjnity a W. M. rady odslužyti chczeme (ŽARNOVICA 1589); kdo se rad zdeluge, bližniho lituge, w geho zwlasst nedostatku, ten ma požehnanj bez oczekawanj (BV 1652); kdož by wissne gedli radi, žaludek gjch wyčisstugj, od nečistot wyprazdnugj (MBF 1721); (svedkova sestra) ge mrcha, ale w hospodarstwe rada roby (TURIEC 1754); páté prikázanj prikazuge tichost, dobrotiwost a abychom giným rádi odpustili (UKK 1768); imperito: rad poručim (LD 18. st); černe hrozno zbirag skoreg gak bgele, ponewac ge radi osj žeru (PR 18. st)
F. tunc bonus est ignis, cum pendet stiria tignis: když od zymy ssyndlj puka, rad se každý k peci myka (SiN 1678); homines libenter congregant se cum aeqvalibus: rownaky rádi se scházagú geden k druhemu (KS 1763); podobnj z podobnjm rád se spolčuge (VP 1764) vrana k vrane sadá (rovný rovného si hľadá)
2. zvyčajne, spravidla: agnus castris gest strom ne bars welyky, pry wodach a mokrinach rad roste (HL 17. st); wsterč koni ruku w herdlo do pozeradla, tu nagdess dwe kosski, gednu nad druhu; gesli spodna gest tenssi, ten kun rad tlussne (RG 18. st); nepust medzj ruže, kdis qvitnu, husata a morčata, lebo od neho radi kapu; hrach miluge zem nge masnu, ale srednu, rad pochiti w teg zemi (PR 18. st)
F. nulla calamitas sola: žadna psota sama nenj, gedna druhu rada honj (SiN 1678); po mokrem magj čerwen rad prssj (PR 18. st)
3. s podmieňovacím spôsobom (by a sloveso) v modálnom význame chcieť, želať si: statki ostali, kterez on (Jaksso) miel, proto mily pani, rad bich se ia dowiedel, kde su ti statky (ŽK 1477); ya bych k W. M. sam bol rad dossel s timto panskym lystom, ale Pan Boh zna, že welku praczy mam (B. ŠTIAVNICA 1598); ja bich Wassy Welkomoznosti rad nakupil wina, ale nemam za czuo (MALŽENICE 1621); aveo scire: rád bych weďel (KS 1763); rada na te mojima hladela bych očima, než to zjevne činiti nesmim pred domácima (ASL 1790)
4. mať r. koho, čo milovať, mať v obľube niekoho, niečo: predtym pro tasski smradlawi dech, ktery z geho (muža) ust wichazal, wssecy ho nenawideli, wčilek guss gak zdrawi dostal, kazdy ho rad ma (MS 1758); aňi Hadixa ňebila ňeprítelkiňa jeho, (Reného) rada ho mala (BR 1785); já tia ze srdcza rada mam (SNS 1786); Bože, čo si ma zarmútil, ked, čo som rada mala, s tým si ma rozlúčil (PV 18. st)
5. byť r. komu, čomu tešiť sa, mať radosť z niečoho: oznamugj W. M., zie na tento stwrtek budeme myty sudnu stoliczy, raczte sswich panow poslath, neb sam bich rad byl, kdyby sie W. M. wecz dokonaty mohla (ŠIMONOVANY 1556); rad sem, že gste se w zdrawy dobrem prynawratili (BIELSKO 1668)
II. radšej, radšie, radnej komp. k I. 1. v spojení s ako, než, ale vo funkcii spojky, vyjadrujúcej vylučovací vzťah: (Matej Bardejovčanom) bich wam w tom y w gynem radssie posluzil, nezly was w czem hnyewal (ŠARIŠ 1455); tvá verná pani, než bych te opustila, radnej bych umrela (ASL 1603); trpezlywj kriwdy a pomluwanj neodplacuge, ale trpezlywe znašy, zmenšugjce radneg, nežly zwetšugjce (KoB 1666); (pochlebovači) radneg mezi sebu klebeti daremne magu, radneg w ssenkoch se zabawagu, nezli bi do kostela yssli (MS 1758); mnozy bohačy ňemudry, ale wssak ňe wssecy, když su radneg warowčycy, než paňi swych wecy (GP 1782); koňe radneg mutnu wodu pigu, gako čistu, a preto wegduce do potoka, predňe nohami pomutga wodu prw, nežli se napigu (PR 18. st)
III. radšej, radnej čast zdôrazňuje želanie: (v liste) radneg zamlčym o našej psote, viem toho dobre, že by ste se s ny posmialy (BRATISLAVA 1646); radneg se wistriheg panuw neunuweg, gestli pokog mit žadass (BV 1652); (fatens) radneg by sy se ty bol nenarodil (KRUPINA 1692); ó, radneji by se taká nezrodila, která by falešne svojeho zradila (ASL 1781)
P. atpn Radyk (v Badíne 1135 CDSL); Radiszlav (Radislav v Trenčíne 1208);
x. tpn Radichov (Radošovce 1216 CDSl); Radoma ( 1272 VSO)

---

radnej p. rád

---

radšej p. rád

---

rád
1. poriadok, obyčaj, ustanovenie: y w Starem zakone Búh byl hlawa sinagogj židowskeg, wssak Buh predstawil gj Arona za hlawu a kneze negwissiho, a ten rad trwal až do posledniho (TP 1691); series: rád, porádek; series vitae: žiwota rádi (KS 1763); pobózny kňezi y take mnjssi a mnjsski swúg rád a ustanoweňá zachowáwati se usylugú (BlR 18. st)
2. hodnosť, stav, rod, postavenie: swedectwj datj prosyme wšech y gedneho každeho, podle stawu a řadu, uctiwe a laskawe (MV 1676); wstupowal Isaak wisse a wisse, rozmahal se wice a wice, dokawad welmy welikim nezostal, ne podle tiela, ne w marnich dostatkoch zemskich, ne w negakich hodnostiach a radoch swetskich, než w rozličnich ctnostiach (KT 1753); castus: rád cyrkewny (KS 1763)
3. stav, rehoľa, bratstvo: pritomny budu pri tom poslednem sudu strasslýwem sprawcowe cirkewny, papežowe, farary, spowedlnicý, wsselikeho rádu zakonicy (SK 1697); (cirkev katolícka) wyzdwjhuge wsseliké duchovné rády, reholy, bratrstwá (IA 1708); wssecek rád (bratov menších) powinnen gest činiti poslussnost y vctiwost pánu papežj y rimskeg cýrkwi (RB 1713); capitulum ordinis: mjsto, kde se negakého rádu reholnjckého udy wespolek scházegj; religionem ingressus est: do rádu, rehole wstúpil (WU 1750); clerus: knezsky rád, staw duchowny; ordo eqvestris: konycky rád (KS 1763); sám minyster prowincyál má moc nowicyuse do rádu prigjmati (PrV 1767)

rád Rád_1 Rád_2 Rád_3 Rád_4

rada
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	rada
G	(bez)	rady
D	(k)	rade
A	(vidím)	radu
L	(o)	rade
I	(s)	radou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	rady
G	(bez)	rád
D	(k)	radám
A	(vidím)	rady
L	(o)	radách
I	(s)	radami

---

rád
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	rád
G	(bez)	rádu
D	(k)	rádu
A	(vidím)	rád
L	(o)	ráde
I	(s)	rádom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(štyri)	rády
G	(bez)	rádov
D	(k)	rádom
A	(vidím)	rády
L	(o)	rádoch
I	(s)	rádmi

1935 Rad TV/KI zemplín.
1773, 1877–1882 Rád, 1786 Rad, 1863 Raad, 1873, 1888– Rad

rád: ^{→speex →vorbis}

ale radšej by som ≈ mais j'aimerais mieux
dať niekoľko dobrých rád ≈ donner quelques bons conseils
dieťa a máš rád ≈ enfant, et tu aimes
lebo ťa má rád ≈ car il t'aime
mám rád, to je ≈ j'aime, c'est
rád a odpúšťa nám ≈ aime et nous pardonne
rád kone, čo ich ≈ aime les chevaux qui les
rád stáda a hádam ≈ aime les troupeaux et peut-être
...

ako bezduchý a najradšej ≈ jako bezduchý a nejraději
Bezohľadne bohatla a najradšej ≈ Bezohledně bohatla a nejradši
bohatla a najradšej sa ≈ bohatla a nejradši se
Dan a Landau radi ≈ Dan a Landau rádi
Fraňo Vešelín najradšej a ≈ Fraňo Vešelín nejraději a
hrad neopravili a radi ≈ hrad neopravili a rádi
chlap najradšej roztrhol na ≈ chlap nejradši roztrh na
najradšej poslal a korenil ≈ nejraději poslal, a prokládal
...

a Harry bol rád ≈ and Harry was glad
ale radšej by som ≈ but I would rather
a som veľmi rád ≈ and am very glad
dámy a páni, radšej ≈ ladies and gentlemen, rather
rada, že Maggie Millerová ≈ glad that Maggie Miller
rád, že pán Watson ≈ glad that Mr Watson
veľmi rada, Claire, že ≈ very glad, Claire, that
veľmi rád, že Dean ≈ very glad that Dean
...