pysk -u m.
1. predná časť papule: krava má spenený p.; udrieť psa po p-u; zajačí p. i pren. hovor. rázštep hornej pery
2. hovor. expr. ľudské ústa, pery: dostať po p-u; hrub. zatvor p.! buď ticho!
3. čo sa podobá na pysk: anat. p-y vonkajšia časť žen. pohlavných orgánov; hovor. p-y čižiem špičky;
pyštek -a m.
1. zdrob. k 1, 2
2. expr. bozk: dať niekomu p.
3. kuch. čajové pečivo z bielkov
4. žliabok na hrdle nádoby, ktorým sa leje tekutina
pyštek -ka pl. N -ky m. zdrob.
bozk dotyk perami, ústami ako prejav lásky, nežnosti, úcty, priateľstva a pod., pobozkanie • expr. božtek: dala synovi bozk, božtek na cestu • poet. pocel: ľadový pocel smrti • hovor.: pyštek • pusa: poslal jej vzdušnú pusu
pyštek p. bozk
pysk, -u m.
1. huba, tlama, papuľa, rypák u zvierat; Grúnik udrie vola po mokrom pysku. (Tim.) Psi mali penu na pysku. (Rys.) Kôň mal spenený pysk. (Fig.)
2. hovor. expr. ľudské ústa, pery: Študent oduje pysky (Heč.) gamby, Chlap bol celý bez seba, z pysku sa mu penilo. (Chrob.) Už by ste zas mohli ten pysk zatvoriť (Tim.) byť ticho; dať niekomu po pysku udrieť ho po ústach; Dostal dva razy po pysku. (Taj.) Tomu Dúbravkovie som ja utrel pysk (Kuk.) prechytil som mu niečo; pejor. šaty ako krave z pysku pokrčené, zhúžvané; hovor. zajačí p. znetvorené ústa, rázštep hornej pery;
3. kraj. obyč. v mn. č. pysky konce, špičky obuvi: Pysky čižiem trčali do neba. (Gab.); p-y krpčekov (Ráz.); p-y na kapcoch (Kuk.); Krpce pyskami na päty obúvajú. (Taj.); poltopánky s bielymi pyskami;
4. hovor. zobák: holub s listom v pysku (J. Chal.);
5. nár. žliabok na krčahu: Naprostred stola krčah o pysku. (Kuk.)
6. anat. malé, veľké p-y vonkajšia časť ženských pohlavných orgánov;
pyskový príd.: p-á poloha zubov (u zvierat);
pyštek, -a m. zdrob.
1. expr. malé ústa (u človeka i zvieraťa): zošpúli p. (Jégé); Kišasonka stúlila pyštek. (Záb.) Prasiatko (malo) pyštek trochu ružový. (Taj.); Pyštek môj! (J. Mat.) v oslovení.
2. hovor. expr. zobáčik: vtáčí p. (Jes.);
3. hovor. bozk: dať niekomu p.; Chcel som od vás pyštek a vy ste utekali ako splašená. (Vans.) Vyslal do vzduchu pol tucta pyštekov. (Hruš.) Nedostal pyštek na dobrú noc. (Karv.)
4. kuch. druh čajového pečiva, malý zákusok na raz do úst, pusinka: orechové p-y (Krno); Na pomastený plech vytláčajú sa pyšteky. (Vans.)
5. žliabok na hrdle nádoby, ktorým sa leje tekutina: Kvietkavý džbánok s pyštekom. (Žáry); džbány s p-mi (Jes-á)
pyštek p. pysk
pysk m 1. (o zvieratách) huba, tlama, papuľa: gestli ho (psa) rozdraziš, rozawiwše pysky wrčy (KoB 1666); slon přitahuge krme (:potrawu:) z traubau (:pyskem:) (OP 1685) chobotom; (dva levy) w piskoch magicy zlateg retiaze (DUBNICA n. V. 1723); (hovädám) kdiž pastyř zalud neb bukwycu ze stromu roňy, chutne gu zežiragj, gedna druhu pyskem trhagi (PP 1734) L. grumaria: capowy pysk (:bylina:) (KS 1763 bot) tetlucha kozia, kozí pysk Aethusa cynapium 2. (o človeku) pery, expr. ľudské ústa: mrawnj pisky ne wiplazenjm yazikem ljžu, ale obruskem utyeragj (KoB 1666); w wssickych tychto wecách nezhressyl Gób s piskami swyma, any čo blázniwého proty P. Bohu nemlúwil (KB 1757) L. dať po p-u, udrieť po p-och udrieť po ústach: jak tj dam po pisku, že sa hnet vivratiss (KC 1791); kdižs ma (syna) slissel oplzle, sspatne rečy z ust kidaty, ne žebis ma bol po piskoch udrel (MiK 18. st) F. pokĺznuť sa p-om nesprávne niečo hovoriť, vykladať: poklznul se pyskem zakladatel confessy (PP 1734); agonia: posledni hodinka smrti, dusse na pisku (WU 1750) smrť na jazyku 3. (o vtákoch) zobák: (ptacy) piskem zobuce zrna hrwol nacpawagj; ptak piskem orech we škrupine rozbiga (KoB 1666); (holub) zletice na pleco Mahometa, w uchu geho pyskem swym papral a makal (PP 1734); mnostwy wodnych ptakuw, kteryž do wody pysk položá, gako osly sskrečá (KrP 1760) 4. čoho (o lodi) lodný zobec: kweti prinesl a k odwráteneg od pysku korába strane priwázal (PT 1778) 5. žliabok na nádobe na presnejšie vylievanie: alembik netco obssyrnym piskom (OCh 17. st) 6. obyč. pl p-y koniec, špička na obuvi: ani buotuw, any kapcuw s takim piskom, gakowe obiczegne na czižmach biwagu, neczinily (ŽILINA 1705) 7. obyč. pl p-y okraje, lemovanie niečoho: ora vulneris: pyski rani (KS 1763); rohy aneb pysky tohoto rowného zářezu (kôry stromu) bywagj potom málo wyzdwihnuté (HRK 1773); pyštek [-ek, -ok] dem 1. k 1: (psíček) wzal ho (kúsok chleba) w pissťek i possel s ňim k známeg bastržagi (DS 1795) 2. k 2: labellum: pyssček (KS 1763); och, dwa srdcia, dwa pisstoke mate weliku žalost, když zlj lide tak zawidi wassi postiwu libost (ZL 18. st) 3. k 3: wždy rano na lačne srdce usip každemu (kuriatku) do pissteku soli, ze sirku zmissabeg (HK 18. st) 4. (o hmyze) sosák: (Boh) take pysstek dal gym (komárom), z kterim welmi skoro krew z čloweka wysať mohu (PP 1734); co se obnožky dotjče, ony (včely) magj na swých nožičkách sstetočky, s kterými kwetowý prach spolu shrnagj a hned w kwětu pomocý swého pyssteka kaulečky ďelagj (GO 1792) P. atpn Philipo Czerthopysk (v Prievidzi 1480)