pyšný príd.
1. správajúci sa povýšene, pohŕdavo, namyslený, vystatovačný: p-á šľachta, p. diktátor
2. hrdý, sebavedomý: byť p. na svoju prácu, na svoju ženu
3. kniž. nádherný, veľkolepý, pompézny: p. kráľovský palác
● p. ako páv;
pyšne, pyšno prísl.: p. vystupovať; p. sa hlásiť k svojmu rodu
pyšne, pyšno 2. st. -nejšie prísl.
hrdo 1. uvedomujúc si vlastnú hodnotu al. hodnotu niekoho al. niečoho, právom si zakladajúc na niečom; svedčiac o tom • pyšne • pyšno • sebavedome: hrdo sa postavil dopredu; pyšne, sebavedome kráčala hore ulicou • vysoko: hrdo, vysoko zdvihol hlavu a začal hovoriť • poet. zhrda (Rázus) • expr. zried. hrdko
porov. aj hrdý 1
2. porov. veľkolepý, nádherný 1
povýšene povyšujúc sa nad ostatných, neprimerane si uvedomujúc vlastnú dôležitosť al. hodnotu; svedčiac o tom • povýšenecky • pohŕdavo • zvysoka • zvrchu: ku každému sa správal povýšene, povýšenecky; na ostatných sa pozeral pohŕdavo, zvysoka, zvrchu • namyslene • naduto • sebavedome • pyšne: namyslene, naduto odpovedal na našu prosbu; sebavedome, pyšne hovoril o svojich úspechoch • kniž. protektorsky: protektorsky potľapkával mladšieho kolegu po pleci • pejor.: veľkopansky • velikášsky: veľkopansky, velikášsky nám zakýval na pozdrav • arogantne • kniž. spupne (bezočivo povýšene): arogantne, spupne odmietol chlapcovu žiadosť
porov. aj povýšený
pyšne, pyšno 1. veľa si o sebe mysliac, preceňujúc vlastné hodnoty, sily, vlastnú dôležitosť • povýšene • namyslene: pyšne, povýšene zakýval na pozdrav; pri každom stretnutí namyslene dvíhal hlavu • pohŕdavo • arogantne: keď skončil, pohŕdavo, arogantne sa usmial • expr.: naduto • nafúkane: ku každému sa správal naduto, nafúkane • expr. bohorovne: bohorovne sa postavil pred zhromaždených • poet. zhrda (Rázus) • zastar. zhŕdavo (Figuli)
2. oprávnene si zakladajúc na niečom • hrdo: pyšne, hrdo kráčal za svojím otcom • sebavedome: sebavedome vstal a začal rozprávať • expr. zried. hrdko (Timrava)
porov. aj pyšný 1
1. správajúci sa povýšene, pohŕdavo k iným, namyslený, vystatovačný, nadutý, spupný: Berie si pyšnú slečnu z mesta. (Vans.); p-á šľachta (Škult.); p. ako páv; pren. p-é držanie (Tim.) správanie sa namysleného, sebavedomého človeka; p-é oči (Jes.) v ktorých sa zračí pýcha, nadutosť človeka; p. pohľad (Jégé);
2. (na koho, na čo) hrdý, sebavedomý, spokojný sám so sebou, so svojím vlastníctvom ap.: pyšný na svoj stav (Kal.); Môže byť pyšný na svoj pôvod. (Kuk.); byť p. na svoju prácu, na svoje úsoechy, vedomosti, na svoje postavenie; p-á na svoju krásu; p. na syna; Chlapci boli na Paľa tak trochu pyšní. (Sev.)
3. (o veciach) nádherný, hrdý, vznešený, neprístupný: p-é paláce (Jes.); Pyšné biele plachetnice kolíšu sa na hladine. (Štítn.); kedysi pyšné sídlo grófov (Tat.); Z oboch strán Dunaja pyšné vŕšky stoja. (J. Kráľ); mešťania pyšnej Bystrice (Bodic.); Na čele zástupu kráča pyšná postava mládenca. (Kuk.) Pyšné prilby rímske do prachu sa ronia. (Chal.);
pyšne prísl. s pýchou, povýšene; hrdo, neprístupne: p. dvíhať hlavu (Tim.); p. odpovedať (Kal.); Sedel pyšne na voze. (Krno) Veža zámku čnela pyšne do výše. (Vaj.)