Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj priezviská

pyšný príd.

1. správajúci sa povýšene, pohŕdavo, namyslený, vystatovačný: p-á šľachta, p. diktátor

2. hrdý, sebavedomý: byť p. na svoju prácu, na svoju ženu

3. kniž. nádherný, veľkolepý, pompézny: p. kráľovský palác

p. ako páv;

pyšne, pyšno prísl.: p. vystupovať; p. sa hlásiť k svojmu rodu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pyšný; pyšne, pyšno prísl.

pyšný -ná -né 2. st. -nejší príd.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hrdý 1. zakladajúci si na niečom, niekom; vyvolávajúci, vzbudzujúci hrdosť • pyšný: byť hrdý, pyšný na úspechy svojich detí; učiteľ hrdý, pyšný na svojich žiakovpovýšenýpoet. hrdopyšný: víťazka sa stala povýšená, hrdopyšnásebavedomý (poznajúci vlastnú hodnotu a zakladajúci si na nej): sebavedomý človek, sebavedomé správanienepokorený (ktorý si zachoval hrdosť): zostala hrdá, nepokorenánepodplatný (ktorému hrdosť nedovolí porušovať svoje zásady): nepodplatný charakterkniž. honosný: je nositeľom honosných titulovexpr. zried. zhŕdavý (Hviezdoslav)prihrdý (príliš hrdý)

2. p. veľkolepý, nádherný 1


chváliť sa hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, okolnostiach, o svojej povahe a pod. • pýšiť sabyť pyšný: oprávnene sa chvália, pýšia pracovnými výsledkami; je pyšný na svoje detibyť hrdýhrdiť sakniž. honosiť sa (zdôrazňovať pocit hrdosti na niečo): je hrdý na svoj titul; honosí sa majetkomexpr. ukazovať sa (prejavovať sa navonok): rád sa ukazuje so svojimi známosťamivychvaľovať savystatovať sahovor. expr.: vyťahovať savypínať savyvyšovať savynášať saexpr.: chlapiť sablýskať sa (vystatovačne ukazovať svoje schopnosti, vedomosti a pod.): vychvaľuje sa, vystatuje sa postavením; vypína sa, vyvyšuje sa nad všetkých; blýska sa vtipmi; chlapí sa, že zvíťazízried. chrabriť sa (robiť sa chrabrým) • hovor. zastar. blirírovať (Kukučín, Jégé)chvastať sa (nekriticky priaznivo hovoriť o svojej osobe): rád sa chvastázastar. veličiť sa (Šoltésová)kasať sa (chystať sa ukázať svoju prevahu a pod.): kasal sa, že bude prvýexpr.: nafukovať sanaparovať saprtošiť sahrub. prdúskať sa: nafukovali sa, naparovali sa, že nás dostihnúexpr.: rozdrapovať sanadrapovať sarozhadzovať sa: opil sa a potom sa rozdrapoval, rozhadzovalzried. pechoriť sa


márnomyseľný zbytočne preceňujúci svoje prednosti • márnivý: márnomyseľná, márnivá krásavicasamoľúby (nekriticky márnomyseľný): márnomyseľná, samoľúba povahapyšnýnamyslenýexpr.: nafúkanýnadutý: pyšný, namyslený mládenec; byť nafúkaný, nadutý na svoju krásunespráv. ješitný


nádherný 1. veľmi, nezvyčajne, obdivuhodne krásny (op. ohyzdný, ohavný, škaredý) • prekrásny: z vrcholu bol nádherný, prekrásny výhľad; mám nádherný, prekrásny pocitskvelý: skvelý hotelobdivuhodnýúžasnýkniž. úchvatný (nesmierne, strhujúco krásny): západ slnka bol obdivuhodný, úžasný; predvádzala úchvatný tanecrozkošnýroztomilýexpr. zastar. rozmilý (milo, príjemne krásny): daroval jej rozkošný, roztomilý prstienokočarujúcioslňujúcioslnivýpodmaňujúcipodmanivý (nesmierne, neodolateľne krásny): jej pohľad bol očarujúci, oslňujúci, oslnivý; oddávať sa podmaňujúcim, podmanivým tónom hudbyexpr.: čarovnýanjelskýkniž.: čarokrásnyprelestný (neskutočne krásny) • poet. lepý: písal čarovné, čarokrásne verše; anjelský, prelestný zjavexpr.: nebeskýrajskýelyzejský (povznášajúco, blažene krásny): z rádia znie nebeská, rajská melódiahovor. expr. božský: má božský hlasexpr.: rozprávkovýrozprávkovokrásny (krásny ako v rozprávke) • expr. bájnyhovor. expr. báječný: na pobreží má rozprávkovú, rozprávkovokrásnu vilu; nádherný, bájny zjav; rozprávkový, báječný životžiarivý (prenikavo krásny): žiarivý úsmevveľkolepýskvostný (nezvyčajne krásny; nesúci znaky bohatstva, moci): veľkolepá scenéria; veľkolepá, skvostná stavbaprepychovýluxusnýblýskavý (s prvkami bohatstva, prepychu): prepychová, luxusná večerná toaletaparádnypompéznykniž. pyšnýexpr. hrdýpoet. hrdokrásny: pyšné, hrdé bralákniž. honosnýzastar. okázalý (nie každodenne krásny, vyrátaný na efekt): parádny koč; pompézny, honosný, okázalý kráľovský sprievodexpr. prenádherný

p. aj pekný 1, krásny 1

2. p. výborný


namyslený pociťujúci a prejavujúci prílišné sebavedomie, povýšenosť, vystatovačnosť (op. skromný) • pyšný: nevšímaj si tú namyslenú, pyšnú dievkusamoľúby: samoľúby mužexpr.: horedržanýnafúkanýnadutýpejor. zried. horenosýzried. napuchrený: si iba nafúkaný, nadutý niktoš; viedol napuchrené rečihovor. expr. rohatýzried. namýšľavý: namýšľavá kráskapovýšeneckýpovýšený (vo vzťahu k iným dávajúci najavo pocit vlastnej prevahy): neznáša povýšenecké, povýšené správanie šéfavystatovačnývypínavý (príliš sa chváliaci, vyzdvihujúci seba): nedám sa ponižovať takým vystatovačným, vypínavým chvastúňompejor. primadonskýzastar. vysokomyseľný


povýšený ktorý sa povyšuje nad iných; ktorý prejavuje vlastnú nadradenosť, prehnané sebavedomie; svedčiaci o tom (op. ponížený) • povýšeneckývyvýšený: povýšený človek; cítiť povýšený, povýšenecký tón v hlasenadradenýsuperiórny: nadradené správanieprotektorský (príznačný pre protektora): protektorský postojpovznesený (povýšene ľahostajný): povznesené správanienamyslenýpyšnýexpr.: nadutýnafúkaný (ktorému chýba skromnosť, pokora): nemala dôvod byť namyslená, pyšná, nadutá, nafúkanákniž. spupný (povýšený a bezočivý): prichádzal so spupným výrazom víťazahrdýodmeraný (udržiavajúci si odstup): dívala sa ponad všetkých hrdým, odmeraným pohľadompohŕdavýpohrdlivýopovržlivý (prejavujúci pohŕdanie inými): pohŕdavý, pohrdlivý, opovržlivý postojexpr. bohorovný: ponoril sa do svojho bohorovného mlčaniapejor. veľkopanský: veľkopanské spôsoby, gestá


pýšiť sa 1. prejavovať povýšenosť, nadmerné sebavedomie, nadutosť, namyslenosť • byť pyšnýbyť namyslený: pýši sa svojím postavením, byť pyšný, byť namyslený na svoje postavenievystatovať savypínať savyvyšovať savynášať sahovor. vyťahovať sa (nekriticky vyzdvihovať svoju osobu): vystatuje sa, vyťahuje sa cudzími výsledkamichvastať sakniž. zastar. veličiť sa (nekriticky, pochvalne hovoriť o svojej osobe): chvastá sa, že všetky skúšky urobí na jednotkuchváliť sa (hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, o svojej prevahe v niečom a pod.): rád sa chváli svojím pôvodomvychvaľovať sa (veľmi často sa chváliť): vychvaľuje sa pri každej príležitostiexpr.: nafukovať safúkať sanadúvať sanaparovať saprtošiť sanár. šušoriť sahrub. prdúskať sa: nafukuje sa, naparuje sa, že preteky vyhrázakladať si (neodôvodnene pripisovať niečomu priveľkú dôležitosť, cenu): zakladá si na svojom výzore, na svojej pamäti

2. prejavovať oprávnenú hrdosť, sebavedomie • byť hrdýhrdiť sa: pýšiť sa, hrdiť sa výkonom svojho mužstva, byť naň hrdý; nemáme sa veru čím pýšiť, hrdiťkniž. honosiť sa: mesto sa honosí významnými osobnosťamibyť pyšnýblýskať sa: môžeš byť pyšný na svoje deti; blýska sa svojimi vedomosťamichváliť sa: oprávnene sa chváli svojimi výsledkami


pyšný 1. ktorý sa (často nekriticky) vynáša nad iných; ktorý dáva najavo pohŕdanie, povýšenosť (o človeku); svedčiaci o tom • namyslenýexpr.: nadutýnafúkaný: je pyšná, namyslená, nadutá, nafúkaná ako pávpoet.: hrdohlavýhrdopyšný: hrdohlavá, hrdopyšná slečinkaexpr. horedržanýpejor. zried. horenosý: horedržaný, horenosý frajerpovýšenýpovýšeneckýexpr. bohorovný: povýšený, povýšenecký pohľad; bohorovné správanievystatovačnývypínavý (ktorý sa rád niečím chváli): vystatovačný, vypínavý človekkniž. spupný: spupný panovníkhovor. expr. rohatý

2. ktorý prejavuje oprávnenú hrdosť na niečo • hrdýsebavedomý (právom pyšný): stala sa z nej hrdá, sebavedomá mladá mama; byť hrdý na svoje deti

3. p. nádherný 1, veľkolepý

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pyšný príd.

1. správajúci sa povýšene, pohŕdavo k iným, namyslený, vystatovačný, nadutý, spupný: Berie si pyšnú slečnu z mesta. (Vans.); p-á šľachta (Škult.); p. ako páv; pren. p-é držanie (Tim.) správanie sa namysleného, sebavedomého človeka; p-é oči (Jes.) v ktorých sa zračí pýcha, nadutosť človeka; p. pohľad (Jégé);

2. (na koho, na čo) hrdý, sebavedomý, spokojný sám so sebou, so svojím vlastníctvom ap.: pyšný na svoj stav (Kal.); Môže byť pyšný na svoj pôvod. (Kuk.); byť p. na svoju prácu, na svoje úsoechy, vedomosti, na svoje postavenie; p-á na svoju krásu; p. na syna; Chlapci boli na Paľa tak trochu pyšní. (Sev.)

3. (o veciach) nádherný, hrdý, vznešený, neprístupný: p-é paláce (Jes.); Pyšné biele plachetnice kolíšu sa na hladine. (Štítn.); kedysi pyšné sídlo grófov (Tat.); Z oboch strán Dunaja pyšné vŕšky stoja. (J. Kráľ); mešťania pyšnej Bystrice (Bodic.); Na čele zástupu kráča pyšná postava mládenca. (Kuk.) Pyšné prilby rímske do prachu sa ronia. (Chal.);

pyšne prísl. s pýchou, povýšene; hrdo, neprístupne: p. dvíhať hlavu (Tim.); p. odpovedať (Kal.); Sedel pyšne na voze. (Krno) Veža zámku čnela pyšne do výše. (Vaj.)

pyšný príd
1. (o človeku) namyslený, sebavedomý, spupný: welmi bratry nagmilegssy, gestliže se rospomeniete, odkud ge (duchovné dary) mate, teg sem nadege, že nebudete tak pissni a naduty (TC 1631); nebo chudobneho prazny messecz geho prinassy k potupeni, zwlasst u lidj pissnich, wysokomysnich neprospiwa vmenj (BV 1652); čym ge wic zwyssene slunce, meňeg má nahlosti, y ty nebud pissny, když budess w hodnosti (GV 1755); arrogans: hrdy, pyssny, o sebe mnoho držjcy (KS 1763); vaša dcéra velmi pyšná, ani za mnú ven nevyšla (AD 1782)
2. (o veciach) nádherný, veľkolepý, pompézny: wywleče was smrt s tich wassich domow krasnych a pyssnich (ZA 1676); (drahé kamene) dosť bili bohaté a prirozením svím ozdobeňím na závist pišné (BR 1785); pissne ssaty a rucho nositi nedowolila (MiK 18. st); subst p. m kto je namyslený, spupný: welmi naplniena gest dusse nasse posmechom bohatych a potupow pyssnych (BAg 1585); običegné srdce podwracuge pyssných (CC 1655); -e, -o prísl k 1: nemass pyssne si počinat z velkym vojenskym hufem (BV 1652); ceste bezbožnjku sstastne se wede, magi pokog wssickni, kteryž se pissne zpronewerili (SP 1696); superbite: pyssne; arroganter: pjssno, hrdo, s pochwalenjm seba; supino: pyssne chodjm; inflatius: pyssňegsség (KS 1763)
L. (:pocestnj:) any swe wecy nemjrne newichwaluge, neb se pišne newinašy (KoB 1666) nepýši sa; k 2: gloriose: sláwne, nádherne, pyssne; pompabiliter: nadherne, pyssne; pompose: nadherne, pyssne, chwostne (KS 1763); (žena) mne dopomohla wssetkim nesprawedliwostam, ona abi se pissne, nadherne na modu swetsku nosila, dobre žila (MiK 18. st); -osť ž namyslenosť, povýšenosť, spupnosť: žadnym ginssym mocnegssym lekarstwym rani pyssnosti hogit nebudess (BlR 18. st)

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko PYŠNÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 87×, celkový počet lokalít: 28, najčastejšie výskyty v lokalitách:
KLÁŠTOR POD ZNIEVOM, okr. MARTIN – 9×;
MARTIN, okr. MARTIN – 8×;
ČACHTICE, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 6×;
HLOHOVEC, okr. TRNAVA (od r. 1996 HLOHOVEC) – 6×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 5×;
BLATNÉ, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 SENEC) – 4×;
LAZANY (obec KLÁŠTOR POD ZNIEVOM), okr. MARTIN – 4×;
PODOLIE, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 4×;
ROŽŇOVÉ MITICE (obec TRENČIANSKE MITICE), okr. TRENČÍN – 4×;
SENEC, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 SENEC) – 4×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu