puto -a obyč. mn. putá pút s.
1. (železný) prostriedok na sputnanie, okovy, železá: dať niekomu p-á, odviesť niekoho v p-ách;
pren. p-á otroctva
2. čo spája, zbližuje, spojivo, zväzok: príbuzenské p., p-á; p., p-á priateľstva
puto puta pút s.
puto čo spája, zbližuje • zväzok • spojivo: príbuzenské, priateľské puto, spojivo; príbuzenský, priateľský zväzok • zastar. väzivo (Kukučín) • kniž. most: hudba bola mostom medzi nimi • kniž. ohnivo: ohnivo lásky
puto, -a, obyč. v mn. č. putá, pút str.
1. reťaz, povraz, remeň, okovy ap. slúžiace na sputnanie niekoho al. niečoho: Putá si uviazali o rukávy, nimi sputnajú nohy koňom. (Vaj.) Otec v putách umreli za svoj národ. (Vaj.) V príbytku našli kľúč na putá a rúče ich sňali. (Jégé) Zajatých mužov z otrockých pút vymanili. (Hviezd.) Vrhli ho do pút. (Žáry) Hneď do väzenia, putá na ruky. (Ráz.) V uniforme cítil sa ako v putách. (Urb.); zhodiť p-á (Gab.) oslobodiť sa; strhnúť p-á (Lajč.); pren.: Lámal putá latinčiny a obracal sa k reči živej (Vlč.) oslobodzoval sa od mŕtvej reči; putá zvyklostí a noriem (Mráz); Ani čo by boli padli putá, ktoré mu celú bytosť fržali okovanú (Kuk.) cítil sa voľný; Vytrhli sa z pút (času) (Zúb.) zabudli na čas.
2. spojivo: p-á priateľstva; citové p.; vnútorné puto; príbuzenské p-á; Dieťa je veru silné puto ženy a muža. (Švant.) Nikdy sa nepretrhnú putá, ktoré nás spájajú. (Král.) Zacítili tajomné puto. (Hor.) Cíti, že ich spolu viaže mocné puto. (Chrob.) Cíti na sebe putá, ale tie sú sladké. (Kuk.) Nepomyslela na lámanie manželských pút. (Jégé);
pútko, -a, -tok str. zdrob.: Kubkovi so pútkom pripevnil na nohu retiazku. (Mor.) Ušli, hoci mali pútka na rukách. (Vaj.);
krajč. slučka na odeve, ktorou sa niečo upevňuje, pripína; pod golierom prišitá šnôrka, za ktorú sa odev vešia, hovor. vešiak
pútko p. puto
puto, obyč. pl . putá s 1. (obyč. železný) prostriedok na spútanie niekoho, okovy: (Lukasa) ma predcze w putach osaditi pre prikladj (TRENČÍN 1589-90); (Hanus Kolár) sedel v putach v temnycj na zamku (S. ĽUPČA 1631); gako puta na swych nohach člowek ňenawidi, tak y blazen naučeni slysseťi se stydi (GV 1755); Mateg Stradal utekol spolu s tesskima putmy (PONIKY 1789); x. pren Pane Bože, kteri gedini milownik lidskeho pokoleni si lidu očy oswjtil a z pút zlého neprjtele wiswobodil (VP 1764); tie tvé černé oči - to sa moje putá (ASL 1770-90); puta laskj, ktere buducne na te pripadnúť magj, gsi upewňil (PT 1796) L. vypustiť, vyslobodiť z pút koho, zložiť putá komu oslobodiť niekoho: emitto: z wězenj, z put wypustiti (WU 1750); (Ježiš) mohel wislobodyt Petra z okow, z put a zeleza, ale trpi on (CP 1757); prissel by nektery geho pritel k nemu potagemne a ten by mu chcel puto zložiť (MK 18. st); Andiss Bazlik gestli tak robitj bude gako včzul, za kratki čzas do put prinde (PUKANEC 1769) dostane sa do väzenia; dať, okovať, zakovať koho do pút, do puta uväzniť niekoho: sudzowe gak na poniženu prozbu starčzeka zanechawagi ho (mládenca) toliko pri takoweg pokuty, aby byl do puta okowan (ZVOLEN 1638); (Mihalicž Andrass) dany bil do weženy zdegsziho a zakowany do put (SKALICA 1675); W. Osty chcze (mlynára) s takoweho mlyna wen wyhnat a do put dat (NEMŠOVÁ 1686) 2. povraz na sputnanie al. pripútanie domácich zvierat: putto konske gedno (KRUPINA 1689); puto na dva kone neilepšy (B. BYSTRICA 1704); w nedostatku panskich konopi za 2 fl 75 den prigato krom 5 pasaczich put (DUBNICA n. V. 1731); pútko s dem 1. k 1: putka na nohu a ruku delal a polkrabi retaz ze ssafarne (TRENČÍN 1675) 2. slučka na oblečení určená na udržanie niečoho: baltheus: ssyroky pás s putkami (GrP 1771)