Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

sss ssj hssj subst
-tá/215496±18 3.39: substantíva s. N+A pl. 50754 dievča/12372 zviera/7399 au/7386 mes/7034 percen/3270 le/1859 pu/1494 ges/1218 mláďa/1159 dvojča/1052 vnúča/987 knieža/709 skrip/490 (105/4325)

putá prostriedok, obyč. železný na sputnanie • okovyželezá: mať na rukách putá, okovy, železá; doviesť niekoho v putách, v okovách, v železáchreťaze: dať vraha do reťazí

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

puto, -a, obyč. v mn. č. putá, pút str.

1. reťaz, povraz, remeň, okovy ap. slúžiace na sputnanie niekoho al. niečoho: Putá si uviazali o rukávy, nimi sputnajú nohy koňom. (Vaj.) Otec v putách umreli za svoj národ. (Vaj.) V príbytku našli kľúč na putá a rúče ich sňali. (Jégé) Zajatých mužov z otrockých pút vymanili. (Hviezd.) Vrhli ho do pút. (Žáry) Hneď do väzenia, putá na ruky. (Ráz.) V uniforme cítil sa ako v putách. (Urb.); zhodiť p-á (Gab.) oslobodiť sa; strhnúť p-á (Lajč.); pren.: Lámal putá latinčiny a obracal sa k reči živej (Vlč.) oslobodzoval sa od mŕtvej reči; putá zvyklostí a noriem (Mráz); Ani čo by boli padli putá, ktoré mu celú bytosť fržali okovanú (Kuk.) cítil sa voľný; Vytrhli sa z pút (času) (Zúb.) zabudli na čas.

2. spojivo: p-á priateľstva; citové p.; vnútorné puto; príbuzenské p-á; Dieťa je veru silné puto ženy a muža. (Švant.) Nikdy sa nepretrhnú putá, ktoré nás spájajú. (Král.) Zacítili tajomné puto. (Hor.) Cíti, že ich spolu viaže mocné puto. (Chrob.) Cíti na sebe putá, ale tie sú sladké. (Kuk.) Nepomyslela na lámanie manželských pút. (Jégé);

pútko, -a, -tok str. zdrob.: Kubkovi so pútkom pripevnil na nohu retiazku. (Mor.) Ušli, hoci mali pútka na rukách. (Vaj.);

krajč. slučka na odeve, ktorou sa niečo upevňuje, pripína; pod golierom prišitá šnôrka, za ktorú sa odev vešia, hovor. vešiak

puto, obyč. pl . putá s
1. (obyč. železný) prostriedok na spútanie niekoho, okovy: (Lukasa) ma predcze w putach osaditi pre prikladj (TRENČÍN 1589-90); (Hanus Kolár) sedel v putach v temnycj na zamku (S. ĽUPČA 1631); gako puta na swych nohach člowek ňenawidi, tak y blazen naučeni slysseťi se stydi (GV 1755); Mateg Stradal utekol spolu s tesskima putmy (PONIKY 1789);
x. pren Pane Bože, kteri gedini milownik lidskeho pokoleni si lidu očy oswjtil a z pút zlého neprjtele wiswobodil (VP 1764); tie tvé černé oči - to sa moje putá (ASL 1770-90); puta laskj, ktere buducne na te pripadnúť magj, gsi upewňil (PT 1796)
L. vypustiť, vyslobodiť z pút koho, zložiť putá komu oslobodiť niekoho: emitto: z wězenj, z put wypustiti (WU 1750); (Ježiš) mohel wislobodyt Petra z okow, z put a zeleza, ale trpi on (CP 1757); prissel by nektery geho pritel k nemu potagemne a ten by mu chcel puto zložiť (MK 18. st); Andiss Bazlik gestli tak robitj bude gako včzul, za kratki čzas do put prinde (PUKANEC 1769) dostane sa do väzenia; dať, okovať, zakovať koho do pút, do puta uväzniť niekoho: sudzowe gak na poniženu prozbu starčzeka zanechawagi ho (mládenca) toliko pri takoweg pokuty, aby byl do puta okowan (ZVOLEN 1638); (Mihalicž Andrass) dany bil do weženy zdegsziho a zakowany do put (SKALICA 1675); W. Osty chcze (mlynára) s takoweho mlyna wen wyhnat a do put dat (NEMŠOVÁ 1686)
2. povraz na sputnanie al. pripútanie domácich zvierat: putto konske gedno (KRUPINA 1689); puto na dva kone neilepšy (B. BYSTRICA 1704); w nedostatku panskich konopi za 2 fl 75 den prigato krom 5 pasaczich put (DUBNICA n. V. 1731); pútko s dem
1. k 1: putka na nohu a ruku delal a polkrabi retaz ze ssafarne (TRENČÍN 1675)
2. slučka na oblečení určená na udržanie niečoho: baltheus: ssyroky pás s putkami (GrP 1771)

puto
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) puto
G (bez) puta
D (k) putu
A (vidím) puto
L (o) pute
I (s) putom
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) putá
G (bez) pút
D (k) putám
A (vidím) putá
L (o) putách
I (s) putami
a ďalšie jednotlivé putá alebo náramky et d'autres manilles ou
keď obe putá lorsque les deux manilles sont
než všetky pozemské putá que tous les liens terrestres
putá rodiny by boli liens de la famille seraient

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu