pustovňa -e ž. obydlie pustovníka; expr. opustený príbytok (v horách)
pustovňa -ne -ní ž.
pustovňa obydlie pustovníka • kniž. eremitáž
pustovňa (zried. i pustoveň), -vne, -vní ž. v starých časoch príbytok pustovníka, oby. opustená chatrč al. jaskyňa: Vo vušnej jaskyni usporiadal pre seba pustovňu. (Kub.);
pren. expr. miesto, kde chce byť človek sám, nerušený: Zbadal (Stano), že svet sa tisne do jeho pustovne. (Vaj.) Vraciam sa nerád v pustoveň. (Hviezd.)