pustošiť nedok.
1. ničiť, hubiť, plieniť, drancovať: vojská p-li krajinu
2. (silno) poškodzovať: oheň p-l les
pustošiť -ší -šia (ne)pustoš! -šil -šiac -šiaci -šený -šenie nedok.
drancovať spôsobovať skazu a násilím pripravovať o majetok • plieniť • pustošiť: vojská drancovali, plienili naše dediny • ničiť • expr. nivočiť (vo veľkej miere): krajina nivočená cudzími nájazdmi • okrádať • vykorisťovať (spôsobom, ktorý umožňuje spoločenský systém): páni okrádali chudobu • lúpiť • zbíjať (lúpežne): bandy zbíjali na cestách • hovor. brakovať • expr.: drať • zdierať • rabovať • hovor. expr. pľundrovať: vojaci rabovali po domoch
lúpiť brať majetok s použitím násilia • zbíjať: zbojníci lúpili, zbíjali v lese • lúpežiť • hovor. zbojníčiť: lúpežiť, zbojníčiť na cestách • prepadávať: v noci prepadávať chodcov • drancovať • plieniť • pustošiť • expr. rabovať (obyč. v krajine): vojaci drancovali, rabovali v dedine, po domoch • kradnúť • okrádať (lúpiť potajomky): zlodeji kradnú vo vlakoch; lupiči okrádajú pocestných • expr. zdierať (vo veľkej miere): bezohľadne zdieral svoje obete
ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovať • kaziť • znehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračky • pustošiť • drancovať • decimovať • plieniť • ruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinu • deštruovať • devastovať: chemikálie devastujú pôdu • demolovať • rúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domy • rozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácie • expr.: nivočiť • depčiť • depsiť: dážď nivočil úrodu • expr.: pľundrovať • humpľovať
2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiť • trýzniť • sužovať • súžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomia • moriť • deptať • zožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strach • expr.: mučiť • hrýzť • zhrýzať • kváriť • kántriť • nivočiť • gniaviť • drviť • depčiť • depsiť • spaľovať • humpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže
3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjať • hubiť • márniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcov • zneškodňovať • kynožiť • dorážať: dobytok dorážali na bitúnku • expr.: kántriť • rúbať • mäsiarčiť • kváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horu • subšt. krágľovať
pustošiť p. ničiť 1
rúcať meniť na zrúcaniny • búrať • boriť • zried. bárať: rúcajú, búrajú staré ulice • demolovať • váľať: demolovať, váľať domy • ničiť • pustošiť • ruinovať: vojny ničia, ruinujú krajinu • expr.: runcovať • runtovať • runtľovať • kniž. rumiť
pustošiť, -í, -ia nedok. (čo i bezpredm.) plieniť, ničiť, hubiť; ničivo zúriť: vojnové pustošenie; barbarské fašistické pustošenie; pustošiaca smršť (Pláv.); (Uhliari) pustošili a pálili horu. (Kuk.) Čo to za tchory pustošoa tú hydinu? (Ráz.) V Európe pustošil mor. (Jégé); pren. Bolesť rúhavá mi prsia pustoší (Rúf.) zožiera ma;
dok. spustošiť
pustošiť, pustotiť ndk čo ničiť, plieniť, drancovať niečo: grunty a hage Gegich Osvicenosty wyrubowatj a pustožyti nedopustym (LIETAVA 1620); pri rubani v horach drivi maji se tak zachovati, aby se hory vniveč neobraceli, jinaš všem se zabrani hory aneb lesy pustotiti (LIKAVA 1625 U2); (:pane:) nedopussteg sskoly a chramy twe pustossity, any službam twym bozskym a poradkum dobrym klesaty (AgS 1708); (predkovia) zwikly su mnohe pekne drewo na stawanie saucze rubaty a tye giste nye na swu potrebu, ale skrze predawany gegich na peniz obraczaty, a tak obečne hory pustossyty (ZÁBORIE 1714); solo: pustotim (VLS 18. st)