purizmus -mu m. lingv. úsilie o čistotu jazyka prejavujúce sa odmietaním vplyvu cudzích jazykov;
purista -u m. stúpenec purizmu;
puristka -y -tiek ž.;
puristický príd.: p-é zásahy;
puristicky prísl.
purizmus -mu m.
purizmus -mu m. ‹l›
1. lingv. snaha o udržanie čistoty jazyka prejavujúca sa odmietaním cudzích jazykových vplyvov
2. výtv. (po r. 1918, najmä v architektúre) smer komponujúci výtvarné elementy podľa hľadaného matematického poriadku s cieľom dosiahnuť účelovú dokonalosť; (v pamiatkarstve) zásada navrátiť historické objekty k čistote ich pôvodného štýlu
purizmus, -mu m. nacionalisticky podložené snaha po očistení jazyka od cudzích prvkov; smer, ktorý hlása túto snahu;
purista, -u m. jazykovedec uplatňujúci puristické zásady;
puristka, -y, -tiek ž.;
puristický príd.: p-é tendencie, snahy