puknutý -tá -té príd.
puknutý príd. majúci puklinu, trhlinu, prasknutý: p-á zem (Ondr.); p-é sklo (heč.); p-á misa (Kuk.); p-á rúra; Hlas ako zvuk puknutého zvona (Tim.) zastretý, zchrípnutý; pren. Veliteľsky kričal puknutým hlasom (Jes-á) nezvučným, chripľavým
puknutý príd rozpuknutý, prasknutý: kuon zadno puknuto kopito mal (PONIKY 1786)