puk1
I. -u m.
1. nerozvinutý lístok al. kvietok rastliny, pupeň, pupenec, bot. púčik: p-y ruží, vyhnať p-y
2. hovor. zožehlená hrana na šatách, krajč. priehyb: p-y na nohaviciach;
púčik -a m.
1. i púčok -čka zdrob. k 1: ružový p.
2. bot. mladý vegetačný vrchol so základmi stonky, listov al. kvetov
II. cit.
1. napodobňuje krátky ostrý zvuk, napr. pri streľbe: puk, puk, ozvalo sa z lesa
2. naznač. prudký pohyb, dopadnutie sprevádzané takým zvukom: zobral kladivo a p. po klinci
puk2 -u m. tvrdý plochý kotúč použ. pri ľadovom hokeji
puk puku pl. N puky m.
puk cit.
puk1 -a m. ‹a› (v starších angl. ľudových povestiach) šelmovský škriatok
puk2 -u m. ‹n› hovor. priehyb, záhyb na niektorej časti obleku, najmä na nohaviciach, vyznačený zažehlením
puk3 -u m. ‹a› šport. (hokejový) kotúč
buch napodobňuje tupý zvuk pri výbuchu, výstrele, náraze, páde, údere a pod.; naznačuje buchnutie, výstrel, náraz, pád, úder a pod. • bum • bums • bumst: buch, buch, ozývalo sa z vedľajšej miestnosti; bum, bum, bolo počuť každú chvíľu zo strelnice; pošmykol sa a bums(t) na zem • bach • bauch: bach, bauch, brána sa zavrela • bác: bác, roztiahol sa na chodníku, aký bol dlhý • lup • puk: lup mu jednu po líci • buc (naznačuje slabý náraz, pád dieťaťa): dieťa zrazu buc na zem
p. aj bác
kotúč 1. pravidelný okrúhly útvar: kotúč syra • disk (športové náčinie v tvare kotúča al. tanierovitá súčasť strojov): hod diskom; brúsny disk • puk (tvrdý plochý kotúč používaný v ľadovom hokeji): vhodiť puk medzi hokejky hráčov
2. p. kúdol
paf1 napodobňuje zvuk pri výstrele, streľbe; naznačuje výstrel, streľbu • pif • puf • pif-paf • pif-paf-puf: ozvalo sa paf, pif a zajac sa prekoprcol; urobil puf smerom na vrabca • pik • puk: pik, pik, puk, puk, bolo počuť v krátkych intervaloch • pác • bác • bum • rach (napodobňuje silnejší zvuk výstrelu): pác, bác, ozývalo sa z doliny
prask napodobňuje zvuk spôsobený pádom, úderom, zlomením a pod.; naznačuje pád, úder, hodenie, zlomenie a pod. • prásk • tresk • bác • trep: prásk, tresk, vylepil mu zaucho; bác, trep, udrel ho po tvári • krach • puk • rup • rups: prask, krach, puk, okenná tabuľa praskla napoly; rup(s), zhodil vrece do pivnice • druzg • švác: druzg, švác, hodil tanier o zem • buch • bum • bums (napodobňuje tupý zvuk; naznačuje pád, úder): buch, dvere s rachotom zapadli; bum, bums, a už sa našiel na zemi
puk1 1. nerozvinutý zárodok lístka al. kvetu • pupeň • pupienok • pupenec: puky, pupence jablone, pupence topoľov • poet. púpä: ružové púpä • bot. púčik
2. hovor. zožehlená hrana na šatách • krajč. priehyb: puky, priehyby na nohaviciach
puk2 p. kotúč 1
puk3 p. paf1, prask, buch
puk1, -u m.
1. nerozvitý lístok al. kvietok rastliny: kvetné p-y (heč.); z ružičky p. (Horal); polorozvitý, zatvorený p.; Ruže boli v pukoch. (Vans.) Stromovie v parku ešte len v pukoch. (Vaj.); vyhnať p-y (Heč.); Toho rána sa ešte mnoho nových pukov ponalievalo. (Švant.) Ústa podobné ružovému puku (lask.) svieže, pekne krojené. Šuhajko — jak ružové puky (Hviezd.) krásny, švárny. Dámička svieža ani puk. (Ráz.); pren. Pozoroval, ako sa vyvinuje mnohsľubný puk jej osobnosti (Jégé) ešte nerozvinutá osobnosť. Rozvitie všetkého, čo v ňom (ľude) dosiaľ drieme v puku (Vlč.) nerozvité, utajené.
2. hovor. hnisavý vriedok, vyrážka na pokožke: p-y na tvári, vytláčať p-y;
púčik, -a i púčok, -čka m. zdrob. expr.: bot. vrcholové púčiky na vrchole; Dievča ako ružový, nerozvitý púčok (Vaj.) mladé, svieže; pren. p. mladosti raná mladosť; Pritíska k srdcu vrelému mať púčok ružový (Sládk.) dieťa;
púčkový príd.: p. kel zelenina, druh jemného kelu (ružičkový kel)
puk2, -u m. šport. plochý kotúč z tvrdej gumy, s ktorým sa hrá ľadový hokej; miešať p.; odpáliť, odraziť, stlmiť p.; rozohrávať p.
puk3, -u m. hovor. zažehlená hrana, obyč. na nohaviciach krajč. priehyb: vyhladené puky
puk4 cit. napodobňuje krátky zvuk, napr. pri streľbe, údere ap.: Puk ... Pik ... pik ... — ozvalo sa v krátkych prestávkach za sebou. (Urb.); vo funkcii prísudku vyjadruje úder, výstrel ap.: (Vzal) kyjanicu a puk prasa po čele (Dobš.) udrel
puk cit napodobňuje krátky zvuk, puknutie, napr. pri streľbe, údere: gestli proty woganskemu práwu (vojak) prowinny, hnedky musy stát na rinku, kde každy widy, kricža nanho: Kluk, kluk, kluk a po chrbtie puk, puk, puk (SNS 1786); (srdce) puk strelí, mek, mek, mek se kácám, vícej do hnízda se nevracám (PV 18. st) F. mnoho rečj, malo wecy, wetssi huk nežli puk (SiN 1678)
puk m 1. nerozvitý lístok al. kvietok rastliny: puk otwjragjcy se wen witjska kwet (KoB 1666); kdj drewo ma swe pukj na kwet, techtj nema se s neho lamatj (OR 1672); wezmy bezowych pukow, kdy se pukagi (RT 17. st); wezmy puky topolowe, stlucz gych z nowym sadlem (KLc 1740); calyculus: ružovy puk (LD 18. st); (semeno) každodenne wjckrát pokropit, až pokudkoli puki ze zemi se newyklubali (HRANOVNICA 18. st) 2. pľuzgier: když deti na gaziku neb y w hrdle horíce puky magi (RTA 17. st); palčiwe puky, pluzgiri, oteki, wredi; režucha potočná pres noc prilozená rozháňa puki, flaki, pehi, lissage a inssé nespusobnosti kože (Zel 18. st); púčok [-ček] dem 1. k 1: sussena (ruža) lepssj w pučkach, pokud by se neotworyla (HL 17. st); podložené wyrostky a paučky hluboký a stály koreň nepússťagi (PP 1734); wezmi ruže a jej ratolesti, jedného toliko jako druhého, a polovicu toliko zrnék z jedlových púčkou (VK 1763); spal na prach wisoké rebrjča, zwar s tjm dubowý mach a gelssowe pučki, to vsuš, na muku zetri (PL 1787) F. takoweho člowěka ga pokladam za nerozumne howado, za sskaredu potworu, w ktereg se any pučka, any wláska mudrého člowěka nenacházý (SK 1697) ničoho 2. k 2: žádného howada, které má sskrupinki aneb púčki, obětowat Pánu nebudete (KB 1757) 3. bot machovka čerešňová Physalis alkekengi: halicacabum: židouské čzeressne, mechúrky čerwené aneb pucki (!) (KS 1763) 4. zried v pl vypuklá časť tváre, líca: bucculae: púčki (!) (KS 1763)