pud -u m.
1. vrodená tendencia jedinca správať sa účelne v záujme organizmu, inštinkt: p. sebazáchovy, pohlavný p.
2. vnútorný, od rozumu nezávislý popud na istú činnosť: zločinecké p-y; podliehať nezdravým p-om; p. ho nesklamal;
pudový príd.: p. čin, p. odpor;
pudovo prísl.: p. konať;
pudovosť -i ž.
pudovosť -ti ž.
pudový2 príd. inštiktívny, neuvedomelý; podmienený vnútorným citom, pudom: p-é odhodlanie (Ondr.); podvedomá pudová viera (gráf); p-é prejavy človeka (Urb.); pudový detský plač (Jil.); p. človek, tvor u ktorého prevládajú pudy nad rozumom; p. pohyb; p. čin; p-é hnutie; žijúci pudovým životom (Jégé);
pudovo/-e prísl.: p. konať; Pudovo cítil, že sa rozhoduje o ich osude. (Urb.);
pudovosť, -ti ž.