Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

pudiť nedok. kniž. dávať popud, podnecovať, nutkať, nútiť, hnať: čosi ho p-í vrátiť sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pudiť ‑í ‑ia nedok.

pudiť pudí pudia puď! pudil pudiac pudiaci pudený pudenie nedok.

hnať 1. nútiť do pohybu al. do zvýšenej činnosti (obyč. živé bytosti) • duriť: hnať, duriť husi na pašu; ženie, durí väzňa pred sebounadháňať (hnať zver k poľovníkovi): nadháňať korisťpobádaťsúriťštvaťnáhliťnaháňať (naliehavo): pobádajú, súria, naháňajú nás do robotynútiť (násilím hnať): do všetkého ho treba nútiťkniž. pudiťnutkať (o cite, pocite): čosi ho pudí k nej; nutká ho do plačupoháňať (týka sa i neživých vecí): voda poháňa mlyn; poháňa koňa do cvalu, deti do učeniapreháňať (hnať z miesta na miesto)

2. nútiť odísť • odháňaťvyháňať (odniekiaľ): ženú, odháňajú, vyháňajú ma z domuzaháňať (odniekiaľ niekam): zaháňa psa do búdyvháňať (niekam): vháňať ovce do košiaraexpr.: duriťpratať: prace deti z kuchynehovor. expr. kúriť: kúria nás odvšadiaľkniž. pudiť

3. p. ponáhľať sa 1 4. p. rásť 3


nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učeniaponúkaťnúkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť sipodnecovať (niečo): podnecoval vzburupovzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do koncavyvolávaťprebúdzaťvzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národunutkaťkniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísťnašepkávaťšepkaťnahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciunavádzaťlákaťvábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výletvyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovorilhovor.: ťahaťpriťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robotemaťviesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovalipoháňaťnaháňaťhnaťnáhliťsúriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otecexpr.: badúriťduriť: duril všetkých do prácenútiťdonucovaťprinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať


nútiť 1. naliehavo al. násilím privádzať k činnosti • prinucovaťdonucovaťpripieraťsiliť: nútili, pripierali syna do učenia; často ho prinucovala umývať riadnanucovaťkniž. oktrojovať: nanucovali, oktrojovali im spôsob výrobypoháňaťtisnúťpotískať: treba ho do všetkého tisnúťhovor. tlačiťexpr. hnaťkniž. pudiť: tlačil ho, aby povedal pravdu; čosi ho pudilo odísťnaliehať (zároveň žiadať): naliehal na priateľa, aby mu pomoholpobádaťnutkaťpovzbudzovaťpodnecovaťviesť (nútiť v malej miere): pobádal kolektív do roboty; k výskumu ho viedla túžba po poznanínabádaťvyzývaťponúkať (vyzývať bez násilia): nabádali ho na opatrnosť; ponúkal, vyzýval priateľa do reči

2. p. dráždiť 2


plašiť 1. vyvolávať pocit strachu, naháňať strach • strašiťľakaťdesiť: plaší, straší, ľaká deti strašidlamiznepokojovať (vnášať nepokoj): znepokojovať niekoho zlými správamiexpr.: mátaťmátožiťbalušiť: máta, mátoží ho predstava neúspechu

2. vyvolávaním strachu dostať niekoho, niečo preč odniekiaľ • odháňaťvyháňaťduriť: plašiť, odháňať, vyháňať škorce z čerešnerozháňať (vyvolaním strachu rozptyľovať na všetky strany): pes rozháňal ovceodstrašovaťkniž. pudiťzapudzovať: odstrašovať, pudiť dobiedzavé deti


pudiť p. hnať 1, 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pudiť, -í, -ia nedok.

1. (koho) nútiť, hnať, nutkať k nejakým činom: Pudilo ju bežať ta. (Šolt.) Čosi ju pudí k nemu. (Jégé) I najvážnejšie skutky urobíme pudení citmi. (Jégé) Pudení skôr zvedavosťou ako vnútorným záujmom. (Jil.); pudená hnevom (vaj.); pudený divou prírodnou silou (Jes-á);

2. zried. (čo) zapudzovať, odpudzovať, odháňať: Čo vidí na dvore, teší ju nesmierne a pudí od nej bôľ a žiaľ. (Kuk.);

opak. pudievať, -a, -ajú;

dok. k 2. zapudiť, odpudiť

pudiť [pud-, puz-] ndk
1. koho k čomu pobádať, nútiť, hnať k nejakým činom: milowaňý twé mne pudy, neb po tobe samem túži (CC 1655); ponuka a pudy nas presto k modleny nasse wlastny potreba (ŠV 1675); wjm zagisťe, že mas prjzeň u bohuw, gegjchžto wnuknuťjm puzen gsa, otcem twjm chcj biťi (PT 1796)
2. čo vylučovať, vypudzovať niečo: jatrnik otwyra zaczpana gatra, mocž wen pudy (LR1 17. st); mocy swu (fialka) čtwrtu horkowlhkost z tela pudy (HL 17. st);
x. pren púdil sy (:Páne:) hňew twúg, ktery gych (:protiwnjkúw:) zežhral gakó mrwu (KB 1757) vypúšťal si
3. koho, čo čím, kam, odkiaľ vyháňať, odháňať, prenasledovať niekoho, niečo: wolyr (:krawyř:) zwolawa dobytky z chléwow trubau pastyrskau a paudj na pastwu; (jazdec) pobyžj ho (koňa) ostrohámj a púdj (:honj, ssiba:) prutem (OP 1685); milosrdenstwj od toho dobrého mne nepudj (NB 1743); (ľudia) mnozy gsau starj, chudj, nemohau choditi, wrchnost ge z wlasti pudj (MaK 1749)
4. čo hnať do pohybu: lody mnohe welikjmi wetry bywsse pauzenj, k brehu prihnali a o breh sylne dorážely (HI 18. st)

puďiť puďiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu