pudiť nedok. kniž. dávať popud, podnecovať, nutkať, nútiť, hnať: čosi ho p-í vrátiť sa
pudiť pudí pudia puď! pudil pudiac pudiaci pudený pudenie nedok.
hnať 1. nútiť do pohybu al. do zvýšenej činnosti (obyč. živé bytosti) • duriť: hnať, duriť husi na pašu; ženie, durí väzňa pred sebou • nadháňať (hnať zver k poľovníkovi): nadháňať korisť • pobádať • súriť • štvať • náhliť • naháňať (naliehavo): pobádajú, súria, naháňajú nás do roboty • nútiť (násilím hnať): do všetkého ho treba nútiť • kniž. pudiť • nutkať (o cite, pocite): čosi ho pudí k nej; nutká ho do plaču • poháňať (týka sa i neživých vecí): voda poháňa mlyn; poháňa koňa do cvalu, deti do učenia • preháňať (hnať z miesta na miesto)
2. nútiť odísť • odháňať • vyháňať (odniekiaľ): ženú, odháňajú, vyháňajú ma z domu • zaháňať (odniekiaľ niekam): zaháňa psa do búdy • vháňať (niekam): vháňať ovce do košiara • expr.: duriť • pratať: prace deti z kuchyne • hovor. expr. kúriť: kúria nás odvšadiaľ • kniž. pudiť
3. p. ponáhľať sa 1 4. p. rásť 3
nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učenia • ponúkať • núkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť si • podnecovať (niečo): podnecoval vzburu • povzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do konca • vyvolávať • prebúdzať • vzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národu • nutkať • kniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísť • našepkávať • šepkať • nahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciu • navádzať • lákať • vábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výlet • vyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovoril • hovor.: ťahať • priťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robote • mať • viesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovali • poháňať • naháňať • hnať • náhliť • súriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otec • expr.: badúriť • duriť: duril všetkých do práce • nútiť • donucovať • prinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať
nútiť 1. naliehavo al. násilím privádzať k činnosti • prinucovať • donucovať • pripierať • siliť: nútili, pripierali syna do učenia; často ho prinucovala umývať riad • nanucovať • kniž. oktrojovať: nanucovali, oktrojovali im spôsob výroby • poháňať • tisnúť • potískať: treba ho do všetkého tisnúť • hovor. tlačiť • expr. hnať • kniž. pudiť: tlačil ho, aby povedal pravdu; čosi ho pudilo odísť • naliehať (zároveň žiadať): naliehal na priateľa, aby mu pomohol • pobádať • nutkať • povzbudzovať • podnecovať • viesť (nútiť v malej miere): pobádal kolektív do roboty; k výskumu ho viedla túžba po poznaní • nabádať • vyzývať • ponúkať (vyzývať bez násilia): nabádali ho na opatrnosť; ponúkal, vyzýval priateľa do reči
2. p. dráždiť 2
plašiť 1. vyvolávať pocit strachu, naháňať strach • strašiť • ľakať • desiť: plaší, straší, ľaká deti strašidlami • znepokojovať (vnášať nepokoj): znepokojovať niekoho zlými správami • expr.: mátať • mátožiť • balušiť: máta, mátoží ho predstava neúspechu
2. vyvolávaním strachu dostať niekoho, niečo preč odniekiaľ • odháňať • vyháňať • duriť: plašiť, odháňať, vyháňať škorce z čerešne • rozháňať (vyvolaním strachu rozptyľovať na všetky strany): pes rozháňal ovce • odstrašovať • kniž. pudiť • zapudzovať: odstrašovať, pudiť dobiedzavé deti
pudiť p. hnať 1, 2
pudiť, -í, -ia nedok.
1. (koho) nútiť, hnať, nutkať k nejakým činom: Pudilo ju bežať ta. (Šolt.) Čosi ju pudí k nemu. (Jégé) I najvážnejšie skutky urobíme pudení citmi. (Jégé) Pudení skôr zvedavosťou ako vnútorným záujmom. (Jil.); pudená hnevom (vaj.); pudený divou prírodnou silou (Jes-á);
2. zried. (čo) zapudzovať, odpudzovať, odháňať: Čo vidí na dvore, teší ju nesmierne a pudí od nej bôľ a žiaľ. (Kuk.);
opak. pudievať, -a, -ajú;
dok. k 2. zapudiť, odpudiť
pudiť [pud-, puz-] ndk 1. koho k čomu pobádať, nútiť, hnať k nejakým činom: milowaňý twé mne pudy, neb po tobe samem túži (CC 1655); ponuka a pudy nas presto k modleny nasse wlastny potreba (ŠV 1675); wjm zagisťe, že mas prjzeň u bohuw, gegjchžto wnuknuťjm puzen gsa, otcem twjm chcj biťi (PT 1796) 2. čo vylučovať, vypudzovať niečo: jatrnik otwyra zaczpana gatra, mocž wen pudy (LR1 17. st); mocy swu (fialka) čtwrtu horkowlhkost z tela pudy (HL 17. st); x. pren púdil sy (:Páne:) hňew twúg, ktery gych (:protiwnjkúw:) zežhral gakó mrwu (KB 1757) vypúšťal si 3. koho, čo čím, kam, odkiaľ vyháňať, odháňať, prenasledovať niekoho, niečo: wolyr (:krawyř:) zwolawa dobytky z chléwow trubau pastyrskau a paudj na pastwu; (jazdec) pobyžj ho (koňa) ostrohámj a púdj (:honj, ssiba:) prutem (OP 1685); milosrdenstwj od toho dobrého mne nepudj (NB 1743); (ľudia) mnozy gsau starj, chudj, nemohau choditi, wrchnost ge z wlasti pudj (MaK 1749) 4. čo hnať do pohybu: lody mnohe welikjmi wetry bywsse pauzenj, k brehu prihnali a o breh sylne dorážely (HI 18. st)