puchnúť -e -ú -chol nedok. (chorobne) zväčšovať objem, opúchať, napúchať, nabiehať: p-ú mi ruky, prsty
puchnúť puchne puchnú puchol puchla puchnúc puchnúci puchnutie nedok.
puchnúť chorobne zväčšovať svoj objem (o tele al. jeho častiach) • napúchať • spúchať • zapúchať • opúchať: tvár od plaču puchne, napúcha, opúcha; prsty mu puchnú, spúchajú, zapúchajú od ťažkej roboty • pripúchať (trocha puchnúť) • odúvať sa • nabiehať • navierať • nalievať sa (zväčšovať objem telesných dutín tekutinou): brucho sa mu odúva, nalieva; oči nabiehajú, navierajú slzami
puchnúť, -ne, -nú, -chol nedok.
1. (o častiach tela) chorobne zväčšovať svoj objem, nabiehať, navierať: nohy, ruky puchnú; prsty puchnú, meravejú (Švant.); Sinka na líci začala drotárovi puchnúť. (Tomašč.) Dlane puchli od tlieskania. (Heč.)
2. expr. nadúvať sa, vzdúvať sa, rozpínať sa: Jarok začal puchnúť (Jes.) voda v ňom stúpala. Národ až puchol od hnevu. (Heč.); pren. srdce puchlo šťastím (Letz) človek sa cítil šťastný; puchnúť z krvi synov (Rúf.) ťažiť, bohatnúť;
dok. k 1 napuchnúť, opuchnúť, spuchnúť
puchnúť ndk 1. (chorobne) zväčšovať objem, opúchať: lide z wetssyho djlu lecyyakus zelinu žrali, ano y z riasy chleb delali, od čeho potomně lide nadmjrně puchli (RUŽOMBEROK 1600) tumeo: puchnem (ML 1779); woli, ktere na bolest nohu trpga, nestratga radice, ale gim nohi puchnu (PR 18. st) 2. čím nadúvať sa, pýšiť sa niečím: wy sice natisickrat ohlasowali ste o poniženosti a pokore, ale darmo, gako wodnotedlnici každodenne pichu, nadhernostu a wisokomiselnostu mi smrtedlni lide puchneme (MS 1758); tumeo: puchnem, pyssym se, wynássám se (KS 1763)