puška1, -y, -šiek ž. ručná strelná zbraň s dlhou hlavňou: poľovnícka p.; strojná p. guľomet; hlaveň, pažba p-y; strieľať, vystreliť z p-y; nabiť p-u; ozbrojený p-ou; (Stál) s puškou na pleci. (Ondr.) V zmätku vypáli puška. (vaj.) Žandár upätý šiel pod puškou po ulici (urb.) s puškou. (Udalisti), kde hovorili delá a pušky (vaj.) kde sa bojovalo. Klapanicu odviedli pod puškami (vaj.) odviedli ho puškami ozbrojení; gumová p. detská hračka na vystreľovanie kameňov, prak
● zahodiť p-u do žita vzdať sa boja;
puškový príd.: p. oheň (Taj.) z pušky; p. ďalekohľad pripevnený na puške;
puštička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
puška2, -y, -šiek ž. kraj.
1. vrecúško, kapsa, torba: plná puška bryndze (Kuk.); Dostanú po krúžku chleba a masla do pušky. (Rys.) Sused vyvrátil puškum tabák sa sprášil. (Lask.)
2. pokladnička v kostole: Mendíček, stojaci s puškou pri dverách. (Vaj.)