puč -u m. násilné zmocnenie sa vládnej moci malou skupinou: vojenský, protištátny p.
puč puču pl. N puče m.
puč -u m. ‹n› násilný politický prevrat (spravidla reakčný) realizovaný malou skupinou ľudí: vojenský, fašistický, protištátny p.
puč p. vzbura
vzbura prudký hromadný odpor proti autorite, režimu a pod.: otrokárske vzbury, organizovať vzburu • povstanie (ozbrojená vzbura): potlačiť povstanie • odboj (organizovaný odpor proti režimu): viesť odboj • revolúcia (násilná zásadná zmena spoločenských a politických vzťahov): sociálna revolúcia • sprisahanie • konšpirácia (tajne pripravovaná vzbura): odhaliť sprisahanie • puč (násilné zmocnenie sa moci malou skupinou): vojenský puč • revolta: revolta mládeže • komplot (odpor malej skupiny): zosnovať komplot • disidencia • hist. rebélia: sedliacke rebélie • zastar. bunt (Jesenský)
puč, -u m. polit. neočakávaný násilný štátny prevrat alebo pokus oň: protištátny p.; reakčný p., kontrarevolučný p.; vyvolať p.