psychoanalýza -y ž. metóda skúmania psychických javov a liečenia neuróz ap., kt. vychádza z podvedomých motívov ľudského správania;
psychoanalytik -a mn. -ci m. odborník v psychoanalýze;
psychoanalytický príd.
psychoanalýza -zy -lýz ž.
psychoanalýza -y ž. ‹g›
1. psych. analýza duševných hnutí človeka; lek. metóda liečenia psychických porúch spočívajúca v technike odhaľovania a uvedomovania si nevedomých psychických komplexov (založená S. Freudom a J. Breuerom)
2. psych. učenie zaoberajúce sa najmä nevedomými procesmi objasňujúcimi ľudské správanie a vývoj osobnosti
psychoanalýza, -y ž. teória a terapeutická metóda, ktorá vznikla v buržoáznej psychológii, vysvetľujúca psychické javy a poruchy na základe potlačených pudov (hlavne pohlavného pudu);
psychoanalytický príd.: p-á metóda, p. výklad snov; hovor. p. film, román kde sa v správaní postáv prejavujú minulé zabudnuté al. potlačené zážitky;
psychoanalytik, -a, mn. č. -ci m. odborník zaoberajúci sa liečením duševných chorôb podľa psychoanalýzy