psychika -y ž. súhrn duš. javov: p. dieťaťa, ženy;
psychický príd.: p. stav, p. vývoj, p-é poruchy;
psychicky prísl.: p. nestály
psychický -ká -ké príd.
psychický príd. ‹g› duševný: p. stav, proces, jav; p-é založenie človeka; p-é príčiny choroby; lek. p-é poruchy odchýlky v oblasti duševného zdravia v podobe chorobných procesov al. stavov; p-á bariéra; psych. p. odraz objektívnej reality v psychike subjektu;
psychicky prísl.;
psychickosť -ti ž. psychika
duševný týkajúci sa psychiky, mysle, vnútra človeka • psychický: duševné, psychické otrasy, stavy • psychologický (súvisiaci so psychológiou ako myslením, duševným založením človeka): psychologické vlastnosti • mentálny • rozumový • intelektuálny • intelektuálsky • myšlienkový: mentálne poruchy; rozumová, intelektuálna, intelektuálska práca; mentálne, rozumové, myšlienkové schopnosti • vnútorný: vnútorný svet, život, nepokoj človeka • duchovný (op. telesný): duševný, duchovný rast, vývin
psychický p. duševný
psychický príd. týkajúci sa duševného života, duševný: p-á činnosť človeka; p-é procesy, p. jav, prejav; p. život, p. stav (človeka, pacienta); p. svet (napr. dieťaťa, hrdinu románu); p. zážitok, p. vývoj; p-é poruchy;
psychicky prísl.: p. nestály človek