psota ž
1. chudoba, bieda: rozlicžnym kryžom, biedam, psotam a tiesskostem poddany bili manžele (BAg 1585); skrze uskost a veliku psotu mnohi (poddaní) museji sobe sve vyživeni po svete hledati (LOVČA 1682 LP); stareček dluhoweky wssetku swjch uduw silu stratil a tak od starobilosti do této psoti upadl (VP 1764); teho, kdo ma dost peňezy, psota ňepokussa (GP 1782) netrpí núdzou; (Pán) wywédel mňa z gazera psoti y z blata nečistoti (BlR 18. st) z veľkej biedy
L. priniesť niekoho na p-u koho pripraviť o majetok, priviesť na mizinu niekoho: (pán Révaj) chudeho pacholka a sluzebnika na psotu chcze prinesty (PRÍBOVCE 1622); (Tomaš Bohuš) sobe obtiazowal na sina sweho: Tento mnia na psotu prniesie (LIPTOV 1648); vyjsť, prísť na p-u vyjsť na mizinu, schudobnieť: pokorne Wassu Excellentiu prosime, žeby nam tohože kapitana od nas odnaty račily, nebo až len u nas zimowat bude, na weliku psotu windeme (D. SÚČA 1721); jak pre zvyš dočene pričiny, tak nejvic pre tuto poslednu naša uboha ulica na psotu prišla (PÚCHOV 1744 LP); (smrť) nechce gich (ľudí) pogat do hrobu, kteri chcu umriti, by museli za duchssi čas w swete psotu triti (GŠ 1758) žiť v chudobe
F. žadna psota sama nenj, gedna druhu rada honj (SiN 1678) nešťastie nechodí nikdy samo; w každem kute smrt panuge, wssade psota kryčy (GŠ 1758) všade je veľa biedy
2. choroba: nenecham was na nagemnika wčasnie gakeg nakazliweg psoty, ktery obawagice sa, abj se od was nenakazil, tu psotu nechitil, was bi opustil (KT 1753); colostratio: psota mladého djťata od mléka husteho (KS 1763) črevný katar
3. onania: masturbatio: psota; masturbari: psotu plniti onanovať (KS 1763)
4. čo nie je na nič vhodné, odpad: člowetči moč kwas za tri dni, potom wezmi psotu bilu pod močem, pust mu (koňovi) toho do rany (RG 18. st) usadnutý kal; -ôčka [-eč-] dem k 1: aerumnula: bjdečka, psotečka (KS 1763)
P. atpn Michaele Pzoda (v Medzibrode 1505); Bartolomeo Pzothowycz (v Ondreji n. H. 1505)