pruh -u m.
1. úzka dlhá časť plochy, okolia, pás: látka s červenými p-mi; priechod vyznačený p-mi; p. svetla
2. úzky dlhý útvar nejakej látky, pás: p. papiera, hodvábu, kože
3. prietrž;
prúžok -žka/-žku, prúžik -a m. zdrob. k 1, 2: p. filmu
pruh -hu pl. N -hy m.
pás 1. úzky dlhý útvar nejakého materiálu • pruh: úzky pás, pruh papiera, plechu; kožené pásy, pruhy na kufri • expr. pásik: pásik kože • hovor. štráf: všiť do sukne štráf látky • popruh • subšt. gurtňa (pevný pás používaný na upevnenie, nosenie niečoho): niesť skriňu na popruhoch, na gurtniach • štóla (širší pás okolo pliec ako súčasť ženského oblečenia) • krajč. dragún (pás vzadu na kabáte udržujúci fazónu)
2. úzka dlhá časť plochy • pruh: priechod vyznačený pásmi, pruhmi; pásy, pruhy polí • hovor. štráf • expr.: pásik • prúžok • štráfik • hovor. táľ (úzky pás poľa)
3. p. remeň 1 4. p. driek 2
prietrž vakovitá vydutina pobrušnice obsahujúca brušné vnútornosti • pruh: ochorieť na prietrž, pruh
pruh 1. p. pás 1, 2 2. p. prietrž
pruh1, -u m.
1. úzka a dlhá plocha, pás: p. látky; p. papiera, hodvábu; p. zeme; vysádzať p-y lesa; p-y polí; tmavý pruh železničného násypu (Urb.); úzke pruhy rolí (Zgur.); Belasie sa pruh neba. (Vaj.) Pruh zlatých vlasov oslňoval jej čielko. (Vaj.)
2. úzky a dlhý pás farebne sa odrážajúci od okolia: látka s bielymi pruhmi; kožušina s tmavými pruhmi so škvrnami podlhovastého tvaru; Mnohým sa od goliera urobili červené boľavé pruhy. (Urb.) Vznáša sa dlhý pruh dymu z vysokého komína. (Lask.); farebné p-y; Padol mu na tvár pruh svetla. (Kuk.) Svetlo jasným pruhom leje sa na kolísku. (Podj.) Slnko padá do komôrky ako žltý pruh. (Štítn.); pren. Tiahol sa za ním pruh močkového smradu. (Vaj.);
prúžok, -žka/-žku i prúžik, -a m. pomn. expr.: prúžok papiera, látky; gumové p-y uzávery na patentných pohároch; úzky prúžok zeme; Dym vinul sa z cigarety belasými prúžikmi. (Vaj.); prúžik snehu, prúžik bŕv (Hviezd.)
pruh2, -u m. niž. hovor. prietrž: Ondrej dostal pruh (Fr. Kráľ) Máte pruh, nechcete si ho dať operovať? (Al.)
pruh m, pruha ž 1. úzka dlhá časť plochy, pás: Ondrzeyowi aby byla dwa pruhy rolie (ŽK 1507); musel by na tri laktre Klugovskeho gangu až pruh učiniti (BOCA 1610); (sukne) gednu barchanowu a gednu s pruhamy, pasikowatu, na každi den zsuczu (LIPTOV 1714); mramor rozlične pruhy a žily w sobe ukazuge (KrP 1760) 2. modrina, podliatina: vibex: pruha (ASL 1740); ecchymoma: prúh aneb wráže od sslahaňá; livor: modrina, prúh (KS 1763); (sv. Alžbeta) sluzebnim swe tielo bitj widawala tak, ze pruhj, sramj zustawalj (Káz 18. st) 3. zárez, jazva: cicatrix: pruha, znamenj po ráně, znamenj ránj po zhogenj (WU 1750); cicatricatus: prúhem neb ssrámem poznamenany (KS 1763); prúžok [-ek] dem 1. krátka čiarka: gest točene y bez praužku, točene s praužkom ý (MZP 1696) 2. k 3: cicatricula: ssrámek, prúžek (KS 1763)
prúžok p. pruh