Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

prskať nedok.

1. vystrekovať sliny so sprievodným zvukom: kôň, mačka p-á

2. rozstrekovať sa so syčivým zvukom: raketa p-á; olej, masť na panvici p-á

3. rozstrekovať kvapky vody ap., špliechať, fŕkať: p. vodu na niekoho

4. hovor. expr. hnevať sa, zlostiť sa: ten bude p., keď mu to poviem;

dok. k 1 – 3 prsknúť -e -ú -kol

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
prskať ‑á ‑ajú nedok.

prskať -ká -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

fŕkať 1. v kvapkách prudko vychádzať odniekiaľ • prskaťstriekať: horúca masť fŕka, prská, strieka z panviceexpr. frckať (po troche) • zried. fŕskať: spod kolies fŕska vodašpliechaťvyšplechovaťvystrekovaťčliapať (fŕkať vo väčšom množstve): vlny špliechajú, čliapu dovysokaexpr.: fľúskaťbrýzgať: voda fľúska, brýzga na všetky strany

2. pokrývať kvapkami, tenkými prúdmi tekutiny • kropiťpokropovať: fŕka, kropí bielizeň vodoustriekaťostrekovaťpostrekovaťpostriekavať (po povrchu): striekať, ostrekovať, postrekovať zeleninu proti škodcomzried. fŕskaťpolievať (jemne): polieva jej vlasy voňavkousubšt.: špricovať • šprickať

3. v malých pevných čiastočkách sa prudko rozptyľovať • odfrkávaťodfrkovať: triesky, iskry fŕkajú, odfrkávajúodskakovaťodletovaťodletúvať: kúsky dreva odskakujú, odletujú od sekeryexpr. frčať: úlomky frčia na všetky strany

4. nozdrami, nosom vydávať hlasný zvuk (obyč. o koňovi) • odfrkávaťodfrkovať: kôň fŕka, odfrkujeosŕkaťfučať: žrebec nespokojne osŕka, fučí


hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť samať zlosťrozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťamiexpr.: jedovať sajedošiť sasrdiť sadurdiť saduriť sapajediť sapaprčiť sačertiť sasršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaníexpr.: pučiť saježiť sakohútiť sakokošiť sašušoriť sazubiť sakatiť sapeniťzastaráv. horšiť sanár. jediť sa (Urban)pren. expr. čeperiť sa (F. Kráľ)zried. sošiť sa (Jarunková)hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štvemrzieť sa (pociťovať mrzutosť) • fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevužlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať) • fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevuzried. žlčovatieť (Ferko)expr.: fúkať safučať saduť sanadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozprávaexpr.: zúriťsoptiť (pociťovať al. prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmihovor. expr. prskať (prejavovať zlosť) • expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere) • fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev) • expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať)


hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


iskriť 1. tvoriť iskry • sršať: rušeň iskrí, srší (iskrami); oči mu iskria, sršia (hnevom)prskať: prskavky prskajú

2. javiť sa, svietiť ako iskry, prerušovane intenzívne žiariť • iskriť sajagať sajagotať satrblietať sa: v očiach (sa) mu iskrí, jagá, trbliece smiechstriebriť sablyšťať sablýskať saexpr. blyskotať saligotať sa: v kvetoch sa striebri, blyští, blyskoce, ligoce rosamihotať samihať sa: sneh sa na slnku mihoce; na nebi sa mihajú hviezdyprebleskovaťprebleskúvať (prenikať cez niečo jasom): čosi za oblokom prebleskuje

3. hojne sa niečím prejavovať • oplývať: iskriť, oplývať dobrými ideamihýriťexpr. sršaťprekypovaťkypieť: hýri, srší vtipmi; prekypuje, kypí radosťou


kropiť pokrývať kvapkami • skrápaťkrápať: dážď kropí, skrápa vyprahnutú zempolievať (z krhly): polieva kvetyvlhčiťnavlhčovať (rozstrekovaním kvapiek robiť vlhkým): kropiť, vlhčiť bielizeň na žehleniefŕkaťfŕskaťprskaťpokropovaťpoprskávať (chvíľami) • striekať (rozstrekovať tekutinu na niekoho): fŕka, pokropuje ju voňavkou, strieka na ňu voňavku


prskať 1. po troche vystrekovať al. rozstrekovať kvapky (najmä sliny) a vydávať syčivý zvuk • fŕkaťfŕskať: zápalisto reční a prská, fŕska na všetky strany; kôň prská, fŕkaexpr. frckať: frcká sliny doďaleka; fontána jemne prská, frcká; škvariaca sa masť prská, fŕka, frckásyčaťsipieť (prskať s hlasitým zvukom): rakety, iskry syčia, sipiacrkaťcŕkať (rozstrekovať väčšie množstvo vody) • špliechaťstriekať: deti na nás samopašne špliechajú, striekajú, prskajú vodu

2. p. kropiť 3. p. hnevať sa


rosiť 1. vlhčiť rosou • kropiť: dáždik rosil, kropil zemfŕkaťprskať (polievať v malej miere): fŕkali zaprášený chodníkmáčaťzried. močiť (zároveň robiť mokrým): tráva jej máčala, močila bosé nohy

2. p. pršať 1


striekať 1. v silnom prúde prudko tiecť • expr. strekotať: všade navôkol strieka, strekoce vodavystrekovať (prudko vyrážať von al. do výšky; obyč. v intervaloch): voda vo fontáne vystrekujeexpr.: syčaťsíkať (so sykotom): koňovi syčala, síkala z papule krvvaliť sakniž.: rinúť saprýštiť: z rany sa rinie, prýšti krvšpliechať (pri náraze sa prudko rozpadať; o tekutine): voda špliecha na všetky strany

2. v tenkom prudkom prúde dávať niekam tekutinu: sestra strieka injekcie bezbolestnepostrekovaťpostriekavať (po povrchu): strieka, postrekuje, postriekava stromy, viničšpliechať (časti tekutiny): špliecha mu vodu do tvárefŕkaťkropiťprskaťexpr. frckať (pokrývať kvapkami; po troche striekať): fŕka ho voňavkou; autá kropia ulicu; prská, frcká mu do očípofrkovať (slabo, jemne, s prestávkami) • subšt.: špricovať • zjemn. šprickať: hadicou špricuje, šprická všetkých naokolo

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

prskať, -á, -ajú nedok.

1. (bezpredm., čo i čím) vystrekovať ústami slinu a vydávať pritom prskavý zvuk (napr. pri kýchaní al. v rozčúlení, v hneve ap.): Prskal a fúkal. „Veď sa tu človek zadusí.“ (Jégé) Pes prskal, zježil srsť. (Vans.) (Kôň) prskal, ale už sa neplašil. (Fig.) (Mačky) ježili chrbty, prskali. (Žáry) Psisko prská od radosti. (Kuk.) (Deti) prskajú nosom, ústami, brýzgajú vodu okolo seba. (Švant.) Ako šakal vrčal, prskal penu. (Pláv.); prská sliny (Al.); Papuľou prská strapce spenených slín. (Gab.) Tabak sa spráši — tu naraz začne prskať a prskať. (Lask.) Strýk prská závisťou. (Al.) „Keď ho potrebuješ (strojníka), nemáš ho,“ srdom prskal Koniarik. (Tat.) „To je bezočivosť,“ prskal staviteľ. (Zúb.) Každý v bezmoci jedom prskať bude. (Ráz.-Mart.) Márne bolo prskanie a štvanie. (Pláv.) Urazená dedina sa ježí, prská. (Urb.)

2. (bezpredm. i čo) (o ohni, rozpálenom kove, tuku, tekutine) sršať iskrami, rozstrekovať sa a vydávať syčivý zvuk: prskavka, raketa prská; Zaškrípe podkovičkou, až to prská. (Ráz.) Elektrické iskry prskajú. (Tat.) Železo prská iskry. (Kuk.) Masť syčí a prská. (Švant.); svieca, kahan prská nepokojne horí; prskajúci lampáš (Gab.); masť, olej prská (napr. pri vyprážaní); Vápno vrelo a prskalo mu do tvári. (Tat.) (Vysoká pec) syčí, prská, blkoce ako sopka. (Štítn.) Vyrazil (z vysokej pece) prúd žeravej hmoty, striekajúci a prskajúci. (Hor.); pren.: Iskierky očiek radostne prskajú (Rys.) oči žiaria. Do vrát prskali strely z pušiek (Bod.) husto padali. Myšlienky prskali v hlave ako iskry (Urb.) rýchle sa striedali. Poznámky prskajú z rozvlneného zástupu ako iskry z pahreby (Ráz.) ozývajú sa husto jedna za druhou.

3. (čo i bezpredm.) špliechať, fŕkať drobné kvapky vody ap.: p. vodu na niekoho; Metlou prskal jej živý oheň do očú. (Dobš.) Prudké vlny divo prskali. (Švant.);

opak. prskávať, -a, -ajú;

dok. prsknúť


prsknúť, -ne, -nú, -kol dok. expr.

1. (bezpredm. i čo) vystreknúť ústami slinu a vydať pritom prskavý zvuk (napr. pri kýchnutí al. v rozčúlení, hneve ap.): (Mačka) prskla mu do tváre. (Fig.) Starý zlostne prskol a mával rukou. (Jil.) „Chcete nás predbehnúť,“ prskol opovržlivo. (Jes.)

2. vystreknúť, rozstreknúť sa a vydať syčivý zvuk: Lampa prskla. (Hviezd.) Prsklo svetlo rakety. (Jes.); pren. Prskla tu i tam poznámka (Barč) zrazu sa ozvala.

3. (čo i bezpredm.) šplechnúť, frknúť: Prskol si mu na košeľu nevkusný fľak. (Jes.) (Automobil) prskol mi do tváre snehovú kašu. (Fr. Kráľ) Podarilo sa mu prsknúť (do diery) hrsť piesku. (Fab.) Z pece prsklo bielych iskier. (Bedn.); pren. Prskla mu do tváre jedovatú otázku (urb.) zlostne povedala. Prskol mi do očú: „Vy ste sedliak!“ (Jes.);

nedok. prskať

prskať [p(e)r-] ndk
1. vystrekovať sliny so sprievodným zvukom: exilio: prskam (HD 1706-07); dím od podlahi až na zem políhal tak hustý, že i prasce kašlaťi a prskaťi musili (BR 1785); wezmi atrament, pricin k nemu sadla a wsterčižss mu (koňovi) to w zadek a derž mu chripe, až bude perskati (RG 18. st)
2. rozstrekovať sa so syčivým zvukom: (kováč) kuge kladiwem (železo), odkud giskry sstrykagj (:prskagj:) (OP 1685);
x. pren prskali z ocú geho giskri (PT 1778) sršal hnevom
3. špliechať, fŕkať kvapky vody: aby rog neuletel, odlom gednu halusku, zamoč gu do wodi a prskag mezi ne (RG 18. st); adluo: na tebe wodu prskam, ssplecham (DSL 18. st)

prskať prskať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu